Agresívne menšiny určujú trendy. Múdrejší ustupujú. Ako to môže dopadnúť?
06 | 03 | 2023 I Tibor Malý

Ivan Hoffman sa zamýšľa nad premenou zvykov a nepísaných hodnôt, ku ktorej v poslednej dobe dochádza rýchlejšie, než kedykoľvek predtým. Aj v minulosti sa spoločenské vzťahy menili, ale prebiehalo to pozvoľne a kontinuálne. Dnes je to také dynamické, že si publicista kladie otázku, či je adaptácia na prichádzajúce novoty ešte dobrovoľná, alebo už povinná.

Pohľad Iva Hoffmana prinášame v plnom znení

Žijeme v stále sa premieňajúcej spoločnosti, ktorá existuje v prakticky nemennom svete. Zatiaľ čo fyzikálne zákony, chemické a biologické procesy sú predvídateľné, spoločnosť taká nie je. Čo bolo včera samozrejmé, môže byť zajtra extrém a naopak. Zhoda na tom, čo je normálne, nepanuje medzi rôznymi kultúrami, a často ani medzi generáciami alebo medzi väčšinovou spoločnosťou a menšinami. Väčšinou si to všimneme, keď nás šokuje nejaká absurdita, napríklad keď sa niekto na rušnej ceste prilepí k asfaltu, alebo že v progresívnej adaptácii Troch mušketierov je D'Artagnan čierny.

V spoločnosti vždy existovali normy, nepísané pravidlá, zvyky, pričom sa súčasne premieňal pohľad na to, čo je vhodné a čo je nepatričné. Bol to ale vývoj pozvoľný, kontinuálny. Dnes sa spoločnosť mení tak rýchlo a radikálne, že človek neumiera iba v inom režime, ale už aj v inej epoche, než do akej sa narodil. Asi najdôležitejšia otázka dneška znie: Je adaptácia na prichádzajúce spoločenské novoty dobrovoľná, alebo povinná?

Kto to je, nie je to extrémista (možno) a pritom nosí nacistickú symboliku
Nie, nie je to rozhodne ani bývalý minister školstva Juraj Draxler. Ten je však autorom statusu na sociálnej sieti, v ktorom vysvetľuje a aj varuje, že podľa neho "bývalý poslanec Poliačik hrdo nosí nacistickú symboliku". Vraj, "dokonca priamo do... Čítať ďalej
05 | 03 | 2023 | Ivan Brožík/Juraj Draxler

Rozhodcom sa stali média

Pre staršiu generáciu, ktorá z dnešného pohľadu žila v ilúzii, že existujú iba dve pohlavia, a to muž a žena, neexistuje žiadny oficiálny rekvalifikačný program, na orientáciu v chaose sexuálnych minorít. Tým pádom nie je jasné, či treba rešpektovať rodové objavy a prejavy, ktoré zotrvačne vnímame ako úchylky. Zdá sa, že úlohu arbitra, rozhodujúceho, čo je vhodné a čo nepatričné, si prisvojili médiá. Všeobecne možno povedať, byť nenormálne je normálne a kritizovať deviáciu je amorálne. Taký je zdá sa mediálny trend. Dôsledkom je pokrytectvo, kedy sa s odkazom na ochranu minorít ignoruje mienka väčšiny.

Sú to stále častejšie aktívne menšiny, ktoré určujú mediálnu agendu. Rodoví vedátori, ekologickí radikáli, ale aj aktivisti proti rasizmu v politike, kultúre, ale napríklad aj v matematike, majú vplyv neformálne. Vplyvní a úspešní sú vďaka svojmu sebavedomiu, odhodlaniu, zarputilosti. S čím prichádzajú, nebýva prínosné ani rozumné, ale prichádzajú s tým tak agresívne, že múdrejší ustupujú. A z toho ustupovania múdrejších sa stal zlozvyk, ako je rýpanie v nose.

Nastupujúca generácia ruší svet po predkoch

Módne uprednostňovanie ideológií na úkor rozumu sa v histórii cyklicky vracia. Každá generácia túži po vlastnej budúcnosti a spravidla si k tomu pre vlastnú potrebu aj prepisuje minulosť. Dnes to má na Západe podobu „prebudenia“ a „rušenia“. Nastupujúca generácia ruší svet po predkoch, ktorý zdedila v solídnom stave. Humorné je, že to, čo funguje, ruší vo viere, že tým svet zachráni pre budúce generácie. Je jasné, že kto myslí, nič podstatné nezmení. Lenže kde chýba rozum, veci sa menia k horšiemu.

Úlohou generácií, ktoré sú na odchode, nie je zachraňovať z posledných síl, čo sa dá, pred nastupujúcimi barbarmi. Zmysel má zachrániť pred barbarmi seba, neakceptovať tú Sodomu a Gomoru, lipnúť na duchovnom dedičstve a zdravom rozume. Ako si mladí prispôsobia svet svojim predstavám, je ich problém. Kultúrna revolúcia koniec koncov nesprevádza len chaos, úpadok a degenerácia. Sprevádza ich aj fenomén „človeka po katastrofe“. To je ten, ktorého posilní, čo ho nezabije. Vzdialenejšia budúcnosť už bude patriť človeku poučenému, empatickému, napravenému, poľudštenému útrapami, zocelenému pre život. Stavil by som na to, že sa bude jednať o mužov a ženy!

Spisovateľ Jozef Banáš: Politika sa zmenila na šoubiznis
Slovenský spisovateľ a bývalý politik Jozef Banáš je hlboko nespokojný so súčasnou politikou, plnou agresivity a naopak prázdnou, pokiaľ ide o vízie. Ako príklad dal prezidentskú debatu Pavla a Babiša. Ani jeden podľa neho neponúkol žiadnu víziu.... Čítať ďalej
03 | 03 | 2023 | Gabriela Fedičová

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik