Okrem príslušníkov sfanatizovaných pseudoliberálnych spoločenstiev, časti tetieho sektora, mainstreamu a amerikanofilov, čo dáva dokopy tak, pri optimistickom odhade, asi 20 percent voličov, oprávnených na Slovensku voliť hlavu štátu a parlament, má logicky 80 percent občanov s voličským právom odmietavý postoj ako k osobe hlavy štátu, tak aj predsedu vlády v dlhodobej demisii.

Nie, tie percentá nie sú subjektívny autorský pocit. Ide o odkaz najnovšieho prieskumu renomovanej agentúry. A tak isto by bolo asi vhodnejšie okrem vypisovania jednotlivých členov fanklubu Zuzany Čaputovej a Eduarda Hegera napísať jednoducho - zúfalci na opustenom ostrove, kde sa ocitli po tom, ako stroskotala ich pochybná spolitizovaná pltička so sfanatizovanou posádkou. Aktuálnou prezidentkou sa asi netreba takto predčasne či vlastne vôbec zaoberať, do prezidentských volieb je ešte ďaleko a ona už teraz nemá čo nové, pardon, vlastne čokoľvek čo ponúknuť. Iba ak vlastný odchod z paláca. To si však pri svojej vysokej miere politickej nesvojprávnosti v tomto období určite nemôže dovoliť a tak ju môžeme skôr považovať za dočasný palácový inventár, niečo ako DKP - drobný a krátkodobý predmet.

Hegeronaďovina

To je taká akási narýchlo vyfabrikovaná chiméra. Zjavne vymyslená na objednávku mainstreamu, ktorý nemôže svojim priaznivcom donekonečna ponúkať iba chvály na súčasnú slovenskú, vraj koaličnú, politiku. Treba prísť s víziou, s ponukou, s nádejou na zachovanie status quo, akurát opäť a už toľkokrát od prevratu prezlečenou. Ak je dopyt, treba ho ponúkať, aj keď ide o prelud, vidiny, klamnú predstavu, či niečo nereálne. A to presne je tá chiméra. Dcéra stohlavého obra Tyfóna a Echidny, napoly ženy, napoly hada. Chiméra bola netvor. Jej tri papule chrlili oheň. Žila v rokline sopky a strážila vchod do podsvetia. Keď zacítila človeka, vyliezla zo svojej nory a chrlila na neho oheň. Mala zaujímavú "rodinku". Súrodencami Chiméry boli: Orthos – dvojhlavý pes, Kerberos – trojhlavý pes žijúci v podsvetí, Sfinga – obluda so ženskou hlavou, levím telom a vtáčími krídlami a Hydra – obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami.

Superzlepenec

Kam sa na tento nový, mainstreamom tak ospevovaný, hoci ešte ani neexistujúci konglomerát už x-krát odmietnutých a na smetisko slovenských dejín prepadnúcich sa politikov s ich mikrostraničkami hrabe ten starý známy zlepenec, ktorým kedysi Robert Fico zvykol nazývať koalíciu SDKÚ, KDH, SaS a Most-Híd. Pred príchodom tohto „zlepenca" predseda Smeru varoval ešte vo vtedy aktuálnom predvolebnom období. Kam sa podelo SDKÚ? Kam Most-Híd? Čo zostalo z SaS a ako vegetuje vo večnom spoločenskom polospánku KDH? Nuž a vtedy tá istá sociéta, ako tá, čo dnes velebí Čaputovú a Hegera a Dzurindovu mozaiku neschopných tvrdila, že "akýkoľvek zlepenec je stále lepší ako jeden veľký Fico." Konkrétne toto vyhlásil po oznámení výsledkov júnových volieb v roku 2010 predseda SaS Richard Sulík. Zostáva dúfať, že sa už trošku okrem varenia bryndzových halušiek naučil aj politickej predvídavosti a s kariérou v chimerickom Dzurindovom superzlepenci neúspešných nepočíta.

Nepríčetnosť

Pojem nepríčetnosť môžeme vo všeobecnosti charakterizovať ako stav fyzickej osoby, ktorá v čase spáchania činu nevie rozpoznať jeho protiprávnosť a nedokáže ovládať svoje konanie. Nepríčetných v slovenskej politike spomínať, to by bolo takmer na celý "telefónny zoznam". Samozrejme, aj v tejto kategórii je zopár olympionikov, ktorí stoja na stupňoch víťazov v danej disciplíne vysoko nad kolegami. Ak ich necháme v pokoji ešte dovládnuť, čím viac budú odďaľovať termín predčasných volieb, tým menej percent v nich od voličov dostanú. Ich samovražedná politická misia má z nášho pohľadu dobrý kurz, netreba ho korigovať, oni to možno zistia až na konci septembra. To, čo súdny občan vie už teraz. Akrát si treba zapamätať, že tak, ako voda, hoci má viacero skupenstiev, zostáva vždy vodou, tak aj Heger, Naď, Remišová, Šeliga, Čaputová a spol zostanú vždy iba a len Hegerom, Naďom, Remišovou, Šeligom, Čaputovou a spol. Nech sa už ich superzlepence volajú akokoľvek.

„Charakter človeka sa pozná až vtedy, keď sa stal nadriadený.“ —  Erich Maria Remarque. Tak prečo, preboha, by ich občania mali opäť na pleciach vynášať na ich mocenské kresielka? Iba preto, že oni si ich bezočivo privlastnili? Nič nie je navždy, dokonca ani pojem "navždy" neznamená vždy navždy.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme