Slovensko nezvládlo splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie (EK) v oblasti právneho štátu. Podľa hodnotenia Via Iuris čelí Slovensko viacerým závažným problémom v oblasti právneho štátu. Najzávažnejšími sú netransparentná aplikácia paragrafu 363 Trestného poriadku, porušovanie pravidiel legislatívneho procesu, absencia zákonov na ochranu novinárov a LGBTI+ ľudí. Ohrozená podľa organizácie zostáva aj sloboda médií. Vyplývať to má z hodnotenia, ktoré organizácia vypracovala pre Liberties Rule Of Law Report 2023, čo je správa o stave právneho štátu v krajinách Európskej únie.

"Správa Európskej komisie o stave právneho štátu je pomerne komplexným materiálom, avšak slovenská vláda jej nevenuje takmer žiadnu pozornosť. Vyzývame preto zodpovedných, aby dôsledne pristúpili k uvedeným odporúčaniam," apelovala výkonná riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.

Podľa hodnotenia predstavovalo najväčšiu výzvu pre justíciu v roku 2022 uplatňovanie paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom. "Čo v konečnom dôsledku výrazne ovplyvnilo priebeh trestných konaní vo veľkých korupčných kauzách. Generálny prokurátor neprejavil ochotu diskutovať o spôsobe, ako zvýšiť dôveru verejnosti v jeho postup. V parlamente neprešiel žiaden z návrhov na obmedzenie právomocí generálneho prokurátora," uviedla organizácia. Spôsob vysvetľovania rozhodnutí označila za nedostatočný.

Čo sa týka legislatívneho procesu, podľa hodnotenia ešte nikdy nebol tak obchádzaný, ako počas aktuálneho volebného obdobia. Organizácia hovorí o opakovanom a hrubom porušovaní pravidiel. Ako príklad uviedla nadužívanie skráteného legislatívneho konania bez splnenia zákonných predpokladov, obchádzanie zákazu pozmeňujúcich návrhov nesúvisiacich s pôvodným obsahovým zameraním návrhu, teda tzv. prílepky, ale aj predkladanie návrhov koaličnými poslancami v záujme skrátenia štandardného legislatívneho konania či slabú ochranu ústavodarného procesu. "Participácia odbornej, ale aj širokej verejnosti bola často iba nežiadúcim formálnym prvkom," podotkla.

Okrem toho podľa Via Iuris na Slovensku naďalej chýbajú zákony poskytujúce aspoň minimálne štandardy ochrany novinárom a LGBTI+ ľuďom. Organizácia pritom poukázala na útoky zo strany politikov. Obdobne sa podľa nej šíria nenávistné naratívy aj voči občianskej spoločnosti.

Sloboda médií je podľa hodnotenia ohrozená aj schválením zákona, ktorý zrušil koncesionárske poplatky, čím sa verejnoprávne média stali závislé od príspevkov zo štátu. "Pozitívne síce možno hodnotiť prijatie nových mediálnych zákonov, ale aj ich uvedenie do praxe so sebou prinieslo viacero nejasností," namieta Via Iuris. Netransparentná bola podľa organizácie právna úprava blokovania webov uverejňujúcich škodlivý obsahu, ktorá nemala vopred jasne vymedzené pravidlá.

Čo sa týka špecifických odporúčaní Európskej komisie adresovaných Slovensku v minuloročnom hodnotení, ani jeden z návrhov nebol podľa slov Via Iuris implementovaný, o niektorých z odporúčaní nebola na úrovni vlády ani počiatočná diskusia.

"Európske vlády by si mali uvedomiť, že ak nerozvíjajú svoje demokracie, tak dláždia cestu extrémistickým politikom, ktorí nebudú váhať zbúrať celý systém," upozorňuje výkonný riaditeľ Civil Liberties Union for Europe Balázs Dénes.