Logo na ich šálkach kávy teraz znamená „Vkusno i tochka“, v ruštine „Chutné, bodka“. Ale mladé ženy, ktoré sa tlačia pred reštauráciou pri Červenom námestí, ju stále nazývajú starým názvom: МcDonald's. Napriek rebrandingu jedlo chutí rovnako ako vždy. Ale prázdne miesto, ktoré zanechali iné západné mená, sa vyplní menej ľahko. 

V obchodnom centre za nimi sú teraz výklady módnych značiek ako H&M či Zara. Niektoré zo sankcií, ktoré zasiahli Rusko po invázii na Ukrajinu 24. februára minulého roka, ako napríklad zmrazenie medzinárodného platobného systému SWIFT, uvalili západné vlády. Iné, ako napríklad odchod McDonald's, sú výsledkom rozhodnutí nadnárodných spoločností.

Pre mladé ženy na obedňajšej prestávke to všetko znamenalo to isté. „Narodili sme sa v ére otvorených hraníc a teraz sme opäť uzavretí pred svetom. Je tu pocit studenej vojny, je to deprimujúce,“ povedala 22-ročná Marina, zamestnankyňa múzea, ktorá požiadala o utajenie svojho priezviska zo strachu z následkov.

Vojna sa neskončila, sankcie nesplnili cieľ

Najvášnivejší priaznivci Ukrajiny chcú, aby Západ udrel na Moskvu tvrdšími opatreniami. „Ruský rozpočtový deficit rastie, príjmy z ropy a zemného plynu sa znižujú na polovicu, súčiastky sa ťažko hľadajú, hamburgery McPutin sú hrozné,“ povedal pre POLITICO litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis.

Podľa iných sa cieľ nepodarilo dosiahnuť. „Aby som povedal, že cieľom sankcií je ukončiť vojnu,“ povedal Michael McFaul, profesor na Stanfordskej univerzite, ktorý sa sankciami zaoberal. "Vojna sa neskončila," uviedol. "To znamená, že sankcie nesplnili cieľ, ktorý sme si stanovili."

Väčšina diplomatov a úradníkov EÚ zapojených do európskej politiky sankcií zdôraznila, že cieľom nikdy nebolo realisticky prinútiť Rusko stiahnuť svoje jednotky. Namiesto toho bolo cieľom oslabiť vojnovú mašinériu Kremľa tým, že sa Putinovi odoprie financovanie, ktoré potrebuje. 

Ale napriek skorým predpovediam sa ruská ekonomika nezrútila v dôsledku zmrazenia obchodovania na Západe. Včasné intervencie ruskej centrálnej banky, príjmy zo zostávajúceho exportu energie a smerovanie k novým trhom tlmili úder.

Po roku vojny to vyvoláva otázku: Stálo všetko to úsilie a ekonomické ťažkosti v Európe naozaj za to? Debata je aktuálna, keďže EÚ zvažuje svoje 10. kolo sankcií pred výročím ruskej invázie 24. februára.

„Často sú veľmi vysoké očakávania toho, čo môžu sankcie dosiahnuť v krátkodobom horizonte a proti vojenskej agresii,“ povedala Maria Shagina, výskumníčka z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. "Pre tých, ktorí očakávali, že sankcie ukončia vojnu, to bolo len zbožné želanie."

Šokový efekt sa nekonal

Prvá vlna ekonomických trestov voči Rusku bola bezprecedentná vo svojej veľkosti a rýchlosti. Bezprostredne po invázii 24. februára schválila EÚ dva balíky rozsiahlych sankcií. Tretí balík nasledoval o týždeň neskôr a vylúčil niekoľko ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT – opatrenie, ktoré bolo pred vojnou nemysliteľné.

"Došlo k obrovskému zhromaždeniu okolo vlajky," povedal jeden diplomat EÚ. "Invázia bola taká nevyprovokovaná a taká brutálna. Bolo tam veľa jednoty, aby sme reagovali veľmi silno."

Bezprostredne po invázii 24. februára schválila EÚ dva balíky rozsiahlych sankcií, foto: Nicolas Maeterlinck/Belga Mag/AFP cez Getty Images

V nasledujúcich mesiacoch jeden sankčný balíček rýchlo nasledoval druhý. Za zatvorenými dverami sa však veci rýchlo skomplikovali. 

Niektoré krajiny EÚ začali vzdorovať krokom, ktoré by príliš poškodili ich vlastné ekonomiky. Ropa a plyn – životne dôležité zdroje ruských príjmov z exportu – zostali spočiatku, na zdesenie Poľska a pobaltských štátov, najvernejších ukrajinských podporovateľov z EÚ, nedotknuté.

Necelý mesiac po ruskej invázii na Ukrajinu už európski diplomati hovorili o „únave zo sankcií“. Keď sa Brusel pokúsil sankcionovať ruskú ropu, viedlo to k bolestivému, mesačnému zápasu dostať všetky krajiny EÚ na palubu. Nakoniec sa k plánu prihlásil aj maďarský Viktor Orbán – ale až potom, čo získal veľkú výnimku.

To všetko slúžilo na zmiernenie úderu na ruskú ekonomiku. Sankcie na fosílne palivá prišli aj s prechodnými obdobiami, čo Rusku poskytlo čas prispôsobiť sa a presunúť svoj vývoz do iných častí sveta. "Potrebujete šokový efekt, aby bol čo najefektívnejší, aby ste cieľ pripravili o toto adaptačné obdobie," povedala Shagina.

Ruská odolnosť

Európska váhavosť ísť all-in je len jedným z vysvetlení, prečo je po roku celkový vplyv na ruskú ekonomiku rozdielny.

Zatiaľ čo sa ruská ekonomika minulý rok podľa Svetovej banky prepadla až o 4,5 percenta – alebo len o 2,2 percenta podľa hodnotenia Medzinárodného menového fondu – predpovede naznačujú, že škody budú tento rok menšie. Ekonomika by podľa MMF mohla rásť dokonca o 0,3 percenta.

„Obrovské množstvo firiem odišlo, dovoz sa prepadol,“ povedala Maria Demertzis z Bruegel think thanks. "Ale HDP nie je -15 percent, ako niektorí na začiatku dúfali."

Ruské exporty sa nevyparili, keďže sú z veľkej časti poháňané energiou. Aj keď EÚ neustále znižovala nákupy energie z Moskvy, prudko rastúce ceny znamenali, že peňažné toky do Ruska zostali vysoké. 

"EÚ neprestala nakupovať ruskú energiu. Prečo sa čudujeme, že ruská ekonomika neskolabovala?" povedal Demertzis. "Bola to voľba EÚ, ktorá viedla k udržaniu ruskej ekonomiky."

Ďalším cieľom sankčnej politiky EÚ bolo zasiahnuť ruskú elitu. Ak by si ruskí oligarchovia už nemohli kupovať drahé talianske kožené kufre či francúzske vína, možno by sa obrátili proti Putinovi, dúfali niektorí priaznivci Ukrajiny. EÚ doteraz uvalila sankcie na 1 386 jednotlivcov, čo sa premieta do obmedzenia ich možnosti cestovať a získať prístup k ich peniazom.

Zdá sa, že sankcie majú obmedzený účinok na zmenu sŕdc a mysle priemerného Rusa, foto: Kirill Kudryavtsev/AFP cez Getty Images

Aký to má zmysel?

Niektorí analytici tvrdia, že veriť, že sankcionovanie jednotlivcov by mohlo ovplyvniť vojnu, je v prvom rade ilúzia. Mnohí oligarchovia závisia od Putinovej dobrej vôle, a to sa nezmení len preto, že na nich Západ uvalil sankcie, povedal bývalý švajčiarsky diplomat Thomas Borer.

Zdá sa, že sankcie majú tiež obmedzený účinok na zmenu sŕdc a mysle priemerného Rusa. Prieskum nezávislého Levada Center uskutočnený v septembri minulého roka ukázal, že väčšina Rusov nebola znepokojená západnými sankciami. 

Keď Brusel pripravuje ďalšie kolo sankcií, západoeurópske vlády sa začínajú pýtať, aký to má zmysel. Zatiaľ čo Poľsko a Pobaltie stále chcú tvrdšie a hlbšie škrty v obchode s Ruskom, diplomati západnej EÚ tvrdia, že čas a úsilie by bolo lepšie vynaložiť na presadzovanie existujúcich sankcií. 

Z Ruska druhý Irán?

Mnohí odborníci predpovedajú, že skutočná bolesť pre Rusko sa objaví postupne. Pri absencii západných komponentov a technológií a obmedzenej možnosti exportu Moskve hrozí, že sa bude neustále posúvať smerom k tomu, že sa stane ďalším Iránom – medzinárodne izolovaným štátom, ktorý čelí rastúcim ekonomickým problémom. 

„Sankcie sú pomalým jedom, trochu ako arzén,“ povedal tento mesiac v Európskom parlamente šéf zahraničnej politiky bloku Josep Borrell. "Zaberie to čas."

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik