V tomto roku vychádza Popolcová streda na 22. február. Jej dátum je pohyblivý a odpočítava sa od Veľkonočnej nedele. Kresťania v tento deň začínajú veľkonočný pôst, počas ktorého sa zriekajú nie len dobrôt na stole, ale aj svetskej zábavy.
Prečo sa hovorí, že ide o 40-dňový pôst, keď tých dní do Veľkej noci je reálne 46 a prečo sa Popolcovej strede hovorí aj „škaredá“? Aj popol má svoj význam. V tento deň je prikázaný prísny pôst, ktorý však má aj výnimky. Naši predkovia aj tieto dni nebrali na ľahkú váhu a aj svoj jedálniček prispôsobili pôstnemu obdobiu.
40 dňový pôst
Ľudovo jej hovoríme aj škaredá, oficiálne slávime stredu popolcovú. V latinčine feria quarta cinerum. Je to prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín sa ráta 40 dní pred Veľkou nocou, do ktorých sa však nerátajú nedele. Reálne preto Popolcová streda pripadá na 46. deň.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola, pripomína Konferencia biskupov Slovenska.
Tajomné pomenovanie popolcová
Pri svätej omši dostane veriaci na čelo krížik z popola. Ten vznikol spálením paliem, v našich zemepisných šírok bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Keď vám kňaz udeľuje tento znak, sprevádza to slovami „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš,“ čo je vlastne znamenie pokánia pred Bohom.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia, uvádza TASR.
A tiež je to pripomienka vlastnej konečnosti a rímskokatolícka cirkev v tento deň, rovnako, ako vo Veľký piatok, prikazuje prísny pôst (od neho sú oslobodené deti, seniori a ľudia s chronickými ochoreniami) a účasť na svätej omši s prijatím znaku kríža. V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá v tomto roku pripadla na 9. apríla.
Veľký pôst sa začína v stredu aj pre evanjelickú cirkev. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) v pondelok (20. 2.).
Ozaj, prečo je škaredá?
V tento deň si ľudia na znak pokory voči Bohu obliekali staré, škaredé, obnosené „handry“. Niekde sa hovorí, že je škaredá, lebo začína pôstne obdobie, ktoré sa vyznačuje odopieraním si svetskej zábavy či dobrôt, teda radostí života.
Jedlá našich predkov
Varilo sa na konopnom oleji a jedli sa rôzne prívarky, rezance, či polievky. Vyslovene na popolcovú stredu sa jedli makové jedlá – šúľance, či rezance. Mak vzhľadom a farbou pripomínal popol Vo Veľkej Mani pri Nových Zámkoch sa za pôstnu lahôdku považovala uvarená moržovaná kukurica, pečená tekvica a kyslá kapusta na oleji a na cibuľke.
V utorok si ešte doprajte
Dni pred Popolcovou, alebo škaredou stredou sa ľudia poriadne najedli rôznych dobrôt, konali sa všelijaké zábavy, pochovávala sa basa, ktorá sa vytiahla až po Kristovom Zmŕtvychvstaní.
Potrebujeme Vašu pomoc
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik