Na titulnej fotke je záber do bežnej renomovanej redakcie (v tomto prípade NYT) koncom tridsiatych rokov minulého storočia. Novinári v nej s vekom 50 rokov a viac prinášali spravodajské informácie, glosy, eseje a fejtóny. Robili svoje remeslo - žurnalistiku a robili ho sakramentsky dobre. Ale - robili "iba" to.

Dnes si pustíte spravodajskú televíziu (s dôrazom na slovo spravodajskú), alebo čítate spravodajstvo mainstreamu (opäť s dôrazom na slovo spravodajstvo) a podstupujete ideologickú masáž najhrubšieho zrna, počúvate či sledujete zo strany moderátorov a novinárov rozsudky "inozmýšľajúcim" za trestné činy nesúhlasu s nimi a s oficiálnou ideológiou, počúvate o "naratívoch", "dezinfoscéne" a "manipulátoroch". A tu sa treba prinajmenej na chvíľu zastaviť.

Dejú sa tu neetické zverstvá

V televíznom spravodajstve, tak isto aj tom "písanom" je neprípustné, aby moderátor či autor vyjadroval svoj názor. Platí to aj pre spravodajské diskusie. Priestor na názor má novinár inde a v iných žánroch, označených jasne, že ide o názor. O jeho osobný názor a nie o niečo, ním vyhlásené za fakt či jeho rozsudok a posudok. Lenže, skúste očakávať od dnešných pseudonovinárov esej, glosu či fejtón. Ani nevedia, čo to je. "Majitelia médií stavajú na poznaní, že ľudia sú dnes leniví myslieť a radšej sa najmä tí mladší spomedzi nich uspokoja s predkladaním hotových názorov... Ktorá veková kategória u nás je preto asi tak ideologicky najzmasírovanejšia? Denne sa tak v slovenskej novinárskej ponuke stretávame s desiatkami príkladov porušovania základného etického princípu žurnalistiky, že v spravodajstve je neprípustné miešať informácie s názormi, pravdu s polopravdou či špekuláciami až vedomými lžami." Citát pochádza z webu slovenskyrozhlad.sk.

Hlúpi a nevedomí sa hrajú na múdrych a kompetentných

A nikomu to neprekáža, naopak. "Omladením" slovenskej žurnalistiky sa v deväťdesiatych rokoch u nás prakticky táto profesia zlikvidovala. Zostali iba trosky nevedomého remesla. Ešte raz sa vráťme k tej titulnej fotke. Dnes takýto "newsroom" či skôr vhodnejšie "spravodajský teľatník" v médiách vyzerá personálne ako seminár študentíkov a študentiek žurnalistiky počas prestávky. Výstredné slečny a mladí muži s batôžkami na chrbte, bez akýchkoľvek životných skúseností, vrhnutí do sveta médií rovno z ulice v lepšom prípade, v tom horšom z politických straníckych centrál, o čom sa však, pravda, akosi nemá hovoriť. Ale svoje stranícke ideologické úlohy plnia už za plat redakcie, ktorej ho "nejakým spôsobom" refundujú iné subjekty, často aj zahraničné. Pokojne zabudnite na "naratív" o proruskej propagande niektorých redakcií. Ona totiž existuje aj proamerická, probruselská, proizraelská, pročínska, vyberte si. Propaganda je tovar, za tovar sa platí a zo zisku sa financuje chod redakčných batôžkarov.

Spravodajskí "geobbelsíkovia"

Niekto (nuž áno, to slovo "niekto" je iba taký milosrdný eufemizmus, veď všetci vieme kto) tu dostal objednaný a zaplatený pokyn označiť nepodplatiteľných za dezinformátorov a šíriteľov "naratívov", ak nie hoaxov. Politici sa nositeľov iných ako ich názorov akosi nevedia zbaviť. Majú iba niekoľko nástrojov. Cenzúru, ale nepomáha, fyzickú likvidáciu, tam (možno) ešte nie sme a prachy. Tých je na "dobrú vec" vždy dosť. Niekto tu v maske spravodajského informovania vyvíja trápnu goebbelsovskú politickú propagandu na štátnej i na nadnárodnej úrovni. Ak súčasne, o to lepšie. Ono sa to dá skoordinovať. A aj sa to robí.

A prečo to všetko vyššie?

Nuž, politika cez médiá sa u nás robí a bude jej pred voľbami, nech už sú kedykoľvek, pribúdať. Máme niekoľko spôsobov, ako ju dostať cez médiá k potenciálnemu voličovi. Ak sa ako politik správam idiotsky, mám choré nápady a inak traumatizujem každodenný život, potom sa o mne píše a hovorí a ak sa o mne píše a hovorí, vždy je to pre mňa lepšie, ako keď o mne nikto nevie. Teda, z pohľadu možného volebného výsledku. Ak médiá z takého či onakého záujmu skladajú rôzne možné budúce mocenské koalície, zas pre mňa, ako politika, patriaceho do toho výberu len dobre, pretože masírovaním verejnej mienky sa dá vsugerovať aj voľba občana. Ak niekoho neustále označujem za dezinformátora a jeho prívržencov tiež, vytváram naratív o jeho neprijateľnosti a o neprijateľnosti faktov ním šírených  pre moc. Teda, pre inú mocenskú skupinu. Alebo ideologickú. Alebo hodnotovú.

Ako odolať tlaku objednanej propagandy?

"Napriek politickému marketingu však na zdravý rozum netreba rezignovať - informované rozhodnutie je vždy lepšie ako rozhodnutie založené na vzdore alebo potrebe nevytŕčať a je dobré poznať nielen heslá z bilboardov ale aj to, čo politici robili alebo hovorili v minulosti, z čoho ich názory vychádzajú.

Podprahovej reklame aj politickému marketingu lepšie odoláte, ak budete vedieť s akými prostriedkami narábajú politické strany či firmy - častokrát medzi nimi rozdiel nie je." Píše web medziknihami.sk. A my v redakcii HD sa k tejto téme do volieb určite ešte neraz vrátime. Preventívne.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme