Jablko mám rád. Veľmi. Ale aj chren mám rád. Veľmi. Lucia Ďuriš Nicholsonová predstavila logo jablka. Ja predstavujem chren, v tej prvej miske sprava. Ona predstaví čoskoro aj tváre. Ja už teraz zadky. Veď prečo iba xichty a nie aj prdele? Nech vieme, kto sa zas tlačí do politiky!
Takže jablko. Takôto. Aspoň podľa statusu na sociálnej sieti.
Chutné jabĺčko, červenučké, mňam. Ale červenej mám po tridsiatich troch rokoch od prevratu naozaj dosť. A sú aj jablká zelené, hoci ekoteroristov tiež nemusím a jablká citrónky, áno, kyslé ksichty, to by sedelo.
Každá, najmä nová, teda, preoblečená do iného kabáta strana, ktorá sa u nás nezaobíde bez priazne voličov, predstavuje pred voľbami výhradne svoje tváre. Po voľbách ich veľmi rýchlo stráca a ukazuje nám už len zadky, často aj holé. Tak prečo nezačať naopak? Zadkami a postupne sa prepracovať k tváram. "Fejsom", ako sa dnes po slovensky vraví. Ale nie tváram bez vlastných tvárí. Nie tváram, ktoré sa predstavovali už na množstve tlačoviek množstva politických subjektov.
Nanajvýš zadky! Aspoň viem, do čoho idem. Tak, ako keď si treba ísť obhliadnuť krematórium do Pelhřimova, nech, všakáno, vieme, do čoho ideme. Zadky nikdy nesklamali a nikdy neprezliekli kabát. Nechceli byť "za pekné", ani "za spravodlivé". Holé, alebo oblečené, sú tu stále na to isté. Vraví sa tomu principiálnosť politiky a politika. A starý chren? Nemám čo zakrývať. Starý ostrý chren tu chýba ako soľ. Taký, čo síce milujeme, ale vie nás rozplakať. A klobásky bez neho sú úplne nanič. Ako politika - bez chuti, vône, farby a dátumu spotreby.
Tí ístí, pod novými názvami strán, s novými logami, novým komparzom, pardon, "tvárami" a pred každými voľbami stále to isté.
Istý pán Gergel Jozef Brodan zo Šimonovian, pravdepodobne "člen volebnej komisie" alebo organizátor volieb v tamojšom regióne, napísal 23. januára 1892 veľkomožnému pánovi "Simony Bela Aranos Marathovi" do Zlatých Moraviec, aby poskytol nejaké peniaze na predvolebné kortešovanie. Pretože síce "naši voliči majú velkú duveru glavnej strane, ale ponevač Pan notariuš ku pravej strane kortešuje, tak ja tych ludi nemožem len tak ta dvjest bez groša, ket Pan notariuš dávali voličom na vypitja. Tak som aj mav tu duveru aj ufanje, že aj ja dav som ludu vypit, lebo dobre vedzá, že pri veci sa musí strovit..." V závere listu pána veľkomožného žiada aby "niečo na tú útratu reskiruvat poručili, alebo poslali".
No, veď o to ide, nie? Stále o to ide!
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik