„Môžem mať ja niečo spoločné s týmto človekom...?,“ poviete si možno nie raz, keď stretnete niekoho nepríjemného. Nuž, sklameme vás – máme spoločných predkov spred evolúcie. Mnohé funkcie nášho tela siahajú milióny rokov do histórie, aj keď ste sa nad tým možno nikdy nezamysleli. Pritom otázka „Čo človeka robí človekom“ je aktuálna stále.
Či už je to váš veľký mozog a široká panva pri vzpriamenej chôdzi, lebka s ďalším otvorom a kosteným oblúkom, vaše prsty na rukách, nohách, zuby alebo miecha, možno stojí za to pripomenúť si, že sme si s našimi pra-predkami viac podobní, ako si podobní nie sme.
V biológii sa pojem homológia vzťahuje na podobnosť štruktúry založenej na spoločných predkoch. Zamysleli ste sa niekedy napríklad nad podobnosťou ľudskej ruky, netopierieho krídla a plutvy veľryby? Ich funkcia je síce špecifická, no rozloženie kostí je podobné.
Chôdza na dvoch nohách je jeden z najväčších evolučných krokov. Zmena z chôdze po štyroch na vzpriamenú chôdzu priniesla zmeny v stavbe a veľkostí všetkých kostí dolnej končatiny, ale aj chrbtice. Naopak rozšírenú panvu sme „zdedili“ po tých, ktorí chodili ešte po štvornožky.
"Z fosílnych lebiek vieme, že rýchly nárast veľkosti nášho mozgu nastal krátko po tom, ako sme začali chodiť vzpriamene. To si vyžadovalo zmeny v panve, aby naše deti s väčším mozgom prešli rozšíreným pôrodným kanálom," vysvetuje doktorka Clementová v článku zverejnenom v časopise The Conversation.
Okrem otvorov, v ktorých má človek „uložené“ oči, sa v našej lebke nachádzajú tzv. synapsidy. Sú to „pozostatky“ spred viac, ako tristo miliónov rokov a majú ich všetky cicavce. Plazy, ani vtáky ich nemajú.
"Moja nedávna štúdia opísala prvú nájdenú pentadaktylovú končatinu v rybej plutve. Použili sme výkonné zobrazovacie metódy na nahliadnutie do 380 miliónov rokov starej fosílie, aby sme odhalili najstaršie rybie prsty. Prvá ryba, ktorej sa vyvinuli prsty, si stále zachovala plutvy, takže tieto kosti neboli zvonku viditeľné," priblížila vedkyňa.
Keď sa život rozšíril na súš, evolúcia u zvierat „experimentovala“ s počtom prstov, Nakoniec sa ale počet prstov ustálil u živočíchov na piatich.
Minulý rok vedci z fosílie ryby v Číne zistili, že už praveké živočíchy používali chrup. Zuby čínskych čeľustných rýb majú množstvo znakov, ktoré sa nachádzajú u iných moderných čeľustných stavovcov, čo zdôrazňuje ich význam pre pochopenie vývoja našich vlastných zubov.
Stavce do seba zapadajú vďaka miniatúrnym kĺbom a platničkám. Výskum preukázal, že chrbticu mali aj živočíchy spred 500 miliónov rokov. Tá vyzerala skôr len ako chrupavka, tiahnúca sa celou dĺžkou ich tela. Miliónmi rokov sa z nej vyvinul dokonalý systém, vďaka ktorému môže naše telo fungovať vzpriamene.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik