Rebríčky sa zostavujú nie len z populárnych, či nepopulárnych osobností. Hodnotí sa všeličo – bezpečnosť jednotlivých krajín, či miest, ale aj jedlá. Maškrtné jazýčky gurmánov zostavili sto najhorších jedál na svete, kde sa dostali aj zástupcovia zo slovenskej kuchyne. Mnohé zo svetových rozhodne nepoznáte, no možno dostanete chuť si niektoré vyskúšať. Tak šup, pripraviť jazyky, ideme ochutnávať! Obrazne.
Na zozname portálu tasteatlas.com nájdete niekoľko jedál aj z našich zemepisných šírok, ale aj od severných susedov. Prekvapí vás, čo gurmánov zaujalo na Slovensku a v Česku. Niektoré jedlá z prvej desiatky vás rozhodne neprekvapia. Sú tak aromatické, že by ste si ich možno do úst nevložili.
Zoznam pravidelne hodnotia tisícky gurmánov, ktorí precestovali hodný kus sveta a všade ochutnali niečo miestne. Hoci stovka jedál z portálu tasteatlas.com sa obmieňa, prvých desať miest je relatívne stabilných.
Wodzionka je tradičná sliezska polievka z niekoľko dní starého chleba. Chlieb sa namočí do vody, alebo vývaru a potom sa do hrnca pridá rozpustená bravčová masť, cesnak, bobkový list, soľ a korenie. Toto jedlo chudobných obsadilo 97. miesto.
O desať priečok vyššie sa umiestnila tradičná poľská sekaná, ktorú poznáme aj my na Slovensku – upečený bochník vytvarovaný z mletého mäsa, suchých rožkov, vajíčok, korenín, ktorý môžeme naplniť vajíčkom, kyslou uhorkou, či syrom.
Jedlo z Poľska sa umiestnilo na 24. mieste. Czernina je tradičná poľská polievka pripravená z kačacej alebo husacej krvi, ktorá je konzervovaná v octe, aby sa nezrazila. Polievka sa pripravuje z chutného kačacieho vývaru, pričom medzi typické doplnky patrí sušené ovocie a rôzne koreniny. Názov polievky je odvodený od jej tmavej farby. Czernina by mala byť vždy pikantná, mierne sladká.
Na 83. miesto gurmáni zaradili tradičné severské jedlo, pivnú kašu – Øllebrød. Starý ražný chlieb namočíte v tradičnom dánskom pive a varíte, kým nedostanete hustú kašu. Aby bola výživnejšia, pridáva sa do nej šľahačka, či orechy.
Lovecká saláma má obdĺžnikový tvar a výraznú chuť. Gurmáni ju, napriek jej obľúbenosti, zaradili na 96. miesto. Pôvod salámy siaha až do začiatku 20. storočia, kedy sa vyrábala počas zimy v Českej republike. Dnes je obľúbeným produktom vyrábaným po celý rok podľa tradičných receptúr.
„Liptovská saláma je špeciálny druh salámy vyrobený v mäsokombináte v Dubnici nad Váhom na Liptove. Unikátna receptúra tejto salámy pochádza zo 70. rokov minulého storočia a pre svoju výraznú chuť si saláma získala veľkú obľubu medzi spotrebiteľmi. Vyrába sa z hovädzieho mäsa, bravčového mäsa a korenia, ako je čierne korenie, muškátový oriešok, muškátový mušt, zázvor a cesnak. Keď sa zmes naplní do črievok, saláma sa pred konzumáciou zavesí na sušenie a zaúdi. Liptovská saláma má jemnú mäsitú chuť vďaka čerstvej bravčovej masti použitej pri jej príprave a vyžaruje intenzívnu vôňu muškátového orieška a zázvoru,“ píše o tomto slovenskom výrobku portál tasteatlas.com – to len pre istotu, aby čitatelia vedeli, že nie my v redakcii sme „umiestnili“ Dubnicu na Liptov.
Jedlo, ktoré sa umiestnilo na 26. mieste poznáme hlavne zo školských jedální, prípadne závodného stravovania – ryžový nákyp.
Je hneď o priečku vyššie a gurmáni ju „prifarili“ Česku, no aj mnohé slovenské domácnosti ju pripravujú radi. Na štedrý večer je súčasťou slávnostnej večere a využívajú sa v nej rybacie hlavy a ikry. K tomu zelenina, niekto smotana a podáva sa posypaná petržlenovou vňaťou.
Isté je, že do prvej desiatky najmenej chutných jedál sveta sa nedostalo nič z našich končín. Dostali sa tam zväčša potraviny s „charakteristickou, veľmi silnou vôňou“
Na 9. priečke sa umiestnil výrobok surströmming. Je to druh sleďa, ktorý sa pred zakonzervovaním nechá vykvasiť. Toto jedlo má vo Švédsku svojich obdivovateľov, ktorí pravidelne usporadúvajú aj festival, kde môžete ochutnať mnoho druhov tohto veľmi aromatického jedla.
Jedlo, ktoré sa umiestnilo na druhej priečke, pochádza z Islandu a vzniká dlhodobou konzerváciou. Hákarl je vyrobený z mäsa žralokov, ktoré sa najskôr tri mesiace fermentuje, potom sa zavesí a nechá sušiť ďalších štyri až päť mesiacov. Vďaka vysokému obsahu amoniaku je toto jedlo len pre odvážnych.
Gamalost je tradičný nórsky syr vyrobený z kravského mlieka. Syr má plesnivú kôru; jeho textúra je hustá a zrnitá, aróma štipľavá a chuť je ostrá. Je tiež bohatý na bielkoviny a má obsah tuku iba 0,5 až 1,0 percento. Dozrieva od 1 do 6 mesiacov. Na jeho výrobu sa do odstredeného mlieka pridáva kyselina, ktorá spôsobí jeho kyslosť. Fermentované pevné látky sa potom lisujú do foriem, aby sa vytvoril kruhový tvar. Neskôr sa syr ručne potrie s plesňou a nechá sa odležať.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik