Matovičovo politické manévrovanie je postavené na zvláštnych oznamovateľoch zvláštnych informácií, ktoré sa mu hodí pustiť do obehu v správny čas, ale nikdy ich nemusí dokázať. Systém však potrebuje zdokonaliť, a to tak, že udavačov bude možné priamo a štedro platiť zo štátnych zdrojov. K tomu im ešte zabezpečiť ochranu a odovzdať štátne vyznamenanie od premiéra.
„Kamarát ma pozval na kávu a ponúkol mi 20 miliónov eur,“ povedal pre denník SME 24. júna 2010 Matovič. Malo to byť za "povalenie vlády". Nič z toho doteraz nikto nevyšetril (v rámci boja proti mafii a korupcii) a nikto to ani nedokázal. Fáma si však začala žiť svoj politický život. A o to išlo. Pred týždňom zaznelo zas verejne toto: „Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič má mať dokumenty, ktoré usvedčujú šéfa SaS Richarda Sulíka z korupcie.“ V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš s tým, že Matovič si to potrebuje skompletizovať a potom s tým oboznámi verejnosť. Opäť to nikto nevyšetrí a nedokáže, lebo ide o Matoviča. Samé o sebe by boli tieto výroky zrelé na vybavenie ubytovacieho poukazu v špecializovanom zdravotníckom zariadení. Lenže, aj ten druhý z nich si už začal žiť svoj politický život.
Intrigy, pokrytectvo, udavačstvo. To je hodnotový rámec, ktorý je základom politiky premiérskej strany. Tento týždeň mal takmer mimo pozornosti občanov (v informačnej hmle okolo Migov) prejsť v parlamente do ďalšieho čítania Matovičov udavačský zákon. Predseda OĽaNO sám však udavačov nazýva „oznamovatelia“. Aké šľachetné! A ako nápadne pripomínajúce obdobie pred rokom 1989. Teda, obdobie boľševickej totality. Štátna moc opretá o udavačov a ich prízemné vybavovanie si účtov s vlastnou konkurenciou. Hodnotový svet OľaNO, zopakujme si. Nikto nikdy tak efektívne nebránil totalitnú moc, ako armáda jej konfidentov. Nikto už ani neskúmal, či udania boli založené na pravdivom opise skutkov. V horšom prípade nasledovala šibenica, v „lepšom“ iba strata práce, vyhodenie detí rodičov, udaných udavačmi zo škôl a ideologický morálny lynč, poplatný ideológii režimu.
Zo správy TASR vieme asi toto: Okrem doterajšej paušálnej a nenárokovateľnej odmeny oznamovateľa korupcie navrhovali poslanci OĽaNO aj podielovú odmenu, ktorá by bola nárokovateľná. Malo ísť o odmenu vo výške 50 percent zo sumy vymoženej pre štát. Návrhom chceli tiež rozšíriť okruh osôb, ktoré môžu byť nahlasovateľmi korupcie. Išlo by aj o uchádzačov o zamestnanie. Návrh obsahoval aj to, aby oznamovateľmi korupcie mohli byť aj tí, ktorí sa o korupcii dozvedia v rámci svojej činnosti, napríklad pri poskytovaní bezpečnostných a detektívnych služieb. Chceli tiež zaviesť oceňovanie oznamovateľov formou ceny Juraja Langsfelda. Udeľoval by ju predseda vlády SR. Biľak by to nevymyslel dokonalejšie a ten bol inteligenčne o mnoho poschodí vyššie, ako všetci navrhovatelia tejto hnusnej právnej normy dokopy.
Juraj Langsfeld, alebo Ďurko Langsfeld bol slovenský národovec, učiteľ vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a od januára 1849 dobrovoľnícky dôstojník v Hurbanovom vojsku počas Slovenského povstania. 20. júna 1849 ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých. Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci príklad, hore Turcom do Kremnice. Ráno 22. júna 1849 major Herman Görgei nariadil vyšetrovanie a vojenským súdom bol 23 ročný Langsfeld odsúdený a obesený. A menom tohto človeka, hrdej osobnosti našej histórie, drzo a bezcitne Matovičovci chceli pomenovať udavačské vyznamenanie. Alebo „iba“ z vlastnej hlúposti a vedomostnej obmedzenosti? Menom popraveného človeka, ktorý umrel pre udavačstvo, chceli matovičovci v mene premiéra odmeňovať udavačov. To si vyžaduje naozaj silný žalúdok.
Televízne zábery z rokovacej sály parlamentu tesne po neodhlasovaní tejto legislatívy ukazovali Matoviča, zalamujúceho rukami a takmer búchajúceho si hlavu o stôl. Následne sa zbiehali poslanci OľaNO a ukazovali mu papiere, na ktorých ich hlasovanie vykázal systém ako hlasovanie „nie za“ návrh. Vzbura v radoch OľaNO? Porucha systému? Vyššia moc? Možno všetko z toho dokopy. Matovič sa bude musieť zaobísť iba s vlastnými, dobre štátnymi funkciami zaplatenými udavačmi, alebo, ako sa nateraz tiež zdá, vlastnými fantasmagóriami. Nikým a nikdy nedokázanými, ale ani nikdy nevyvrátenými. U nás totiž stačí politický hnoj iba kydať. O ostatné sa postará čas. A slabá pamäť voličov, žiaľ.
Zvieracia farma je považovaná za najznámejšie dielo Georga Orwella. Ide o politickú satirickú novelu. Orwell vo svojom diele opisuje priebeh revolúcie, ktorá bola pre ľud predstavená ako oslobodenie, no nakoniec sa z nej stane totalitný systém.
Už teda iba stručne. Autor nám v tomto diele rozpráva príbeh domácich zvierat, ktoré vyvolajú vzburu na farme, ktorú vlastní pán Jones. Revolúcia sa zvieratám vydarí a dúfajú, že sa im nakoniec na farme podarí vytvoriť také podmienky pre život, aby si boli všetky zvieratá na farme rovné, slobodné a šťastné. Nakoniec sa však všetko vykľuje inak a farma je naďalej v takom zlom stave, ako to bolo za éry pána Jonesa. Ak nie v ešte horšom.
Orwell bol vskutku vizionár – nezdá sa vám, že napísal príbeh OľaNO na Slovensku? Ach, a ako mohlo byť kajúcnikom zas o čosi lepšie! A hlavne, kajúcnikom by mohol byť každý "náš" druhý.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik