Rusko v piatok spustilo rozsiahly raketový útok na Ukrajine, pričom zasiahlo niekoľko miest vrátane hlavného mesta Kyjev. Podľa Ukrajincov to bol zjavný pokus preskúmať protivzdušnú obranu krajiny, informuje Guardian.
Velenie ukrajinského letectva oznámilo, že zostrelilo 61 zo 70 riadených striel a päť bezpilotných lietadiel iránskej výroby. Údaje zahŕňajú aj skoršiu vlnu 35 rakiet S-300 vypálených vo štvrtok večer. Tie mali za cieľ mestá Charkov a Záporožie a ich okolie. Hovorca velenia Jurij Ihnat uviedol, že Kremeľ zrejme podniká „prieskumný útok“ pred možnou veľkou ofenzívou. Západné vlády očakávajú, že Vladimir Putin obnoví ponuku na získanie územia pred výročím invázie 24. februára.
Ihnat povedal, že ruské sily „tradične“ vysielajú rakety a drony z východných pozícií v Rusku a Azovskom mori. V piatok však Moskva odpálila riadené strely Kalibr z fregaty a ponorky v Čiernom mori, ako aj z okupovaného južného mesta Tokmak.
Ukrajinský vrchný veliteľ Valerij Zalužnyj uviedol, že dve z týchto rakiet odpálených z mora vstúpili do moldavského a rumunského vzdušného priestoru krátko po 10:00 miestneho času, keď sa po celej krajine rozozvučali náletové sirény. Potom sa vrátili na Ukrajinu a do západnej Černovskej oblasti, povedal.
Rumunské ministerstvo zahraničných vecí túto správu kategoricky poprelo. Uviedlo, že ruské riadené strely sa dostali do vzdialenosti 35 km od severovýchodnej hranice krajiny, ale nenarušili jej vzdušný priestor. Dve lietadlá MiG-21 na cvičnom lete boli odklonené, aby monitorovali oblasť.
"Asi po dvoch minútach sa situácia objasnila a obe lietadlá pokračovali vo svojej pôvodnej misii," dodalo ministerstvo. „Neustále monitorovali“ okolie Ukrajiny a spolupracovali so spojeneckými silami, uviedlo ministerstvo. Rumunsko je členom NATO od roku 2004.
Moldavsko si kvôli incidentu predvolalo ruského veľvyslanca a potvrdilo, že najmenej jedna raketa preletela jeho vzdušným priestorom. Nie je to prvýkrát, čo Rusko vyslalo svoje rakety cez Moldavsko , pričom konfliktu teraz hrozí, že sa rozšíri po celom regióne. V piatok moldavská proeurópska vláda odstúpila, čo ešte viac zvýšilo krízu.
V piatok v čase raňajok sa v Kyjeve a ďalších mestách rozozvučali náletové sirény. V ukrajinskom hlavnom meste nastalo päť výbuchov, keď batérie protivzdušnej obrany zostrelili nepriateľské rakety. Nad vežiakmi a oblasťou železničnej stanice bolo vidieť stopu bielej pary. Bol to prvý útok na Kyjev za dva týždne.
V krátkej videoreportáži v piatok Volodymyr Zelenskij uviedol, že Rusko zaútočilo na civilistov a civilnú architektúru. "Bohužiaľ, existujú obete," povedal. Dodal: „Dnešné rakety sú výzvou pre NATO, pre kolektívnu bezpečnosť. Je to teror, ktorý možno a treba zastaviť. Svet to musí zastaviť."
Ukrajinský premiér Denys Šmyhal uviedol, že Putinovo pokračujúce úsilie o zničenie energetickej infraštruktúry sa zrodilo zo zúfalstva. Povedal: „Rusko nemôže akceptovať zlyhania, a preto naďalej terorizuje obyvateľstvo. Ďalší pokus zničiť ukrajinský energetický systém a pripraviť Ukrajincov o svetlo, teplo a vodu."
Michailo Podoljak, hlavný poradca Zelenského, povedal, že Moskva „útočila na mestá celú noc a celé ráno“. Západných partnerov Ukrajiny vyzval, aby urýchlili dodávku sofistikovaných obranných systémov vrátane rakiet dlhého doletu a stíhačiek.
Ruské útoky v piatok prišli krátko po tom, čo sa Zelenskij vrátil do Kyjeva z dvojdňového európskeho turné po Londýne, Paríži a Bruseli. Na spiatočnej ceste sa v meste Rzeszów na východe krajiny stretol s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.
Zelenskyj uviedol, že diskutovali o súčasnej situácii na bojisku, o potrebách obrany Ukrajiny a ďalšej vojenskej spolupráci a spoločných diplomatických krokoch. „Povedal som Andrzejovi o návšteve Bruselu,“ napísal Zelenskij v Telegrame s tým, že je dôležité, aby Ukrajina začala rokovania o vstupe do EÚ „už tento rok“. "To by sa stalo motivačným faktorom pre ukrajinskú spoločnosť a armádu, ktoré prechádzajú ťažkými výzvami," povedal Zelenskyj.
Mateusz Morawiecki však na tlačovej konferencii v Bruseli povedal, že akékoľvek rozhodnutie o vyslaní lietadiel do Kyjeva „by muselo byť rozhodnutím zo strany NATO“, dodal: "Poľsko sa nakoniec rozhodne, čo bude robiť, keď bude jednoznačné rozhodnutie, že stíhačky môžu byť presunuté na Ukrajinu." Informuje o tom The Guardian.
Povedal, že zo strany niektorých krajín „nezaznamenali žiadnu pozitívnu reakciu“ na poľský návrh, že „spoločné obstarávanie a výroba by boli v záujme všetkých krajín NATO a EÚ a v záujme Ukrajiny“.
"Niekoľkokrát sme deklarovali, že chceme Ukrajine pomôcť. Ak príde požiadavka z Kyjeva na migy, veľmi radi jej vyhovieme,“ povedal Heger ešte pred schôdzkou s ukrajinskou hlavou štátu.
Podľa povaleného slovenského premiéra pravdepodobne Putinove varovania netreba brať vážne. Ruské veľvyslanectvo v Londýne totiž vydalo vyhlásenie, v ktorom varovalo britskú vládu, že rozhodnutie poskytnúť bojové lietadlá bude mať „Londýn na svedomí“ z dôvodu „krvácania, ďalšieho kola eskalácie a následných vojenských a politických dôsledkov pre európsky kontinent a celý svet“.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik