„Pravda je prvá obeť vojny“ - skonštatoval raz Joseph Rudyard Kipling, britský spisovateľ, novinár a básnik, prvý britský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Na Rusko – Ukrajinskom fronte rátame už státisíce obetí na životoch, u nás, na Slovensku nateraz „iba“ jednu. Lenže, nie hocijakú. Je ňou totiž práve pravda. Nemyslime si však, že touto jedinou korisťou sa vojnoví štváči zasýtia. Bol by to tragický omyl.

Možno prvý raz sa slovo „pravda“ zjavuje v Jánovi – (18,38), keď sa Pilát pýta - „čo je pravda“? Potom to slovo vyslovili stovky filozofov a špičkových vedcov v spoločenských vedách, ale odpovede sa dodnes akosi nedobrali. Lebo si pravdu ctili a ctia. Až na našich kvázi politikov, ktorí si aj vo veku tridsiatnikov dovolia rezolútne vyhlasovať, že pravda je to a tamto a ono a toto a že pravda je taká a hentaká. Ale hlavne taká, ako ju vidia oni a nikto iný. Majú v tom jasno, géniovia umu a všetkého ďalšieho.

Úvahy nie sú automaticky pravdou

A ešte o pár rokov mladší, ehm, no, vravia si novinári, zrazu tiež vraj svoje úvahy vydávajú za pravdu. Bez životných skúseností, bez poznania, bez znalosti čohokoľvek. Nuž, pravdu nadiktovanú. A tak sa nám denno-denne rodí jedna pravda za druhou, máme tu infláciu právd, ale nielen to. Pravda nám začína prednášať kázne. Teda, je tu akási mocenská kazateľnica a z nej sa sype pravda moci. Samoľúbe konštatovanie hlúpych a ešte hlúpejších. Drzých a drzejších. Na Slovensku máme dlhé roky smutné skúsenosti s hlásaním povinne uznávanej pravdy, v niektorých obdobiach aj jedinej povolenej pravdy. A žijeme práve ďalšiu takúto periódu.

Denne sa pozeráme na nových majiteľov pravdy

V mene jedinej pravdy sa zas zakazujú mediálne tituly, v mene jedinej pravdy sa vyhadzuje zo zamestnania, prípadne moc zakáže podnikanie ako také, v mene jedinej pravdy „ktosi“ „kdesi“ rozhoduje o tom, čo človeku/občanovi povedať a čo naopak nepovedať. Ideologické centrály moci so svojimi mainstreamovými detašovanými pracoviskami súkajú jednu ich pravdu za druhou, aby tento masívny príliv lží zahltil všetky možné cesty aj pre iné informácie. Pravda totalitnej moci musí predsa prežiť, presadiť sa, inak padne moc samotná. A s ňou padne všetko, o čo sa tak úmorne usiluje aktuálna majiteľka pravdy.

Cenzúra sa zakazuje – píše sa (v zdrape), zvanom Ústava

Ústava Slovenskej republiky je základný zákon štátu, ktorý upravuje, čo moc v štáte môže a čo naopak nesmie. Napríklad sa v nej píše aj toto: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu... Cenzúra sa zakazuje.“ A nehrajte sa s klauzol "s výnimkou, ak to vyžaduje bezpečnosť štátu". Tu si totiž moc akosi príliš svojvoľne povedala - "ja som štát". Lenže, moc je iba delegovaná, štát sú občania.

Ak to má všetky prvky cenzúry, je to cenzúra!

Štátna cenzúra je štátne skúmanie a kontrola informácií, a to najmä tých uverejňovaných v masmédiách.

Rozlišuje sa cenzúra predbežná (pred zverejnením) a následná (po zverejnení). V totalitných režimoch patrí cenzúra k základným mocenským nástrojom. Tu je miesto na otázku – ak u nás funguje cenzúra – zakazovanie médií, vypínanie webov, ekonomická likvidácia vytipovaných médií, zákaz šírenia informácií, ktoré nevyhovujú režimu, potom aká sme spoločnosť? A natíska sa jediná možno odpoveď – predsa totalitná!

Totalita sa na začiatku tvári veľmi milo

Totalitné diktatúry môžu vzniknúť nielen prevratom, ale aj ako dôsledok silnej podpory obyvateľstva nedemokratickým silám, ktoré využívajú navonok demokratické mechanizmy (predovšetkým voľby) na to, aby sa dostali do mocenských pozícií v štáte a následne demokraciu odstránili. Tak to bolo v Nemecku, kde nacistická strana zvíťazila v roku 1932 vo voľbách – i keď iba relatívnou väčšinou 33 percent hlasov – a potom pomocou politických manipulácií sústredila politickú moc vo svojich rukách. Alebo v roku 2006 v pásme Gaza, kde vo voľbách zvíťazilo fundamentalistické hnutie Hamas, ktoré po príchode k moci odstránilo z politiky akúkoľvek opozíciu a niektorých opozičných predstaviteľov vyhnalo z pásma Gaza alebo ich fyzicky zlikvidovalo. A javí sa silné podozrenie, že Slovensko si to prežilo v parlamentných voľbách v roku 2020.

Diktatúra hlúposti a podpriemeru

V totalitných režimoch je opozícia vylúčená z politického života, existuje iba formálne. Každý, kto je nespokojný s vládnou politikou, je považovaný za nepriateľa štátu, stáva sa politickým disidentom. Oficiálnu ideológiu vnucuje totalitný režim aj kultúrnej, umeleckej a vedeckej tvorbe. Dokonca aj personálne obsadenie "vyhovujúcimi". Totalitná diktatúra si vybuduje represívny aparát so sieťou udavačov, ktorého cieľom je zneškodnenie alebo diskreditácia odporcov. Diktátor sa snaží potlačiť opozičnú politickú činnosť, pretože je presvedčený, že ohrozuje jeho dominantné postavenie. Celú opozíciu skriminalizuje ozbnačením mafia. Aby si vytvoril ideové zázemie, povyšuje diktátorský režim určitú ideológiu na úroveň štátnej doktríny. Diktatúra je v porovnaní s demokraciou málo tvorivá, odmieta rozmanitosť, dáva prednosť priemernosti. A druhá otázka – nepripomínajú vám tieto definície niečo? Nejakú konkrétnu moc a jej metódy? Niekoho?

Na Slovensku už zas pravdou nežijeme

Neverte nikomu, kto má jasno v tom, čo je pravda a čo je nepravda. A kto uznáva iba tú "svoju pravdu". O pravdivosti pravdy sa totiž nedá rozhodnúť na nejakom politickom grémiu, koaličnej rade, poslaneckom klube, na zákulisných rozhovoroch diplomatov či len tak, pri venčení psíka alebo „mačiaka“. Alebo hlasovacou presilou v parlamente. Odhlasovať možno kadečo, ale pravda sa hlasovaním ovplyvniť nedá. Hm – pravda je asi najskôr to, čím práve na Slovensku nežijeme. Opakujem, v súčasnosti je iba prvou obeťou systému a jeho prisluhovačov. Ale iba nateraz. Po prvej obeti vždy nasledujú ďalšie a ďalšie.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik