Duchovia, bosorky a rôzne tajomné entity sa po nociach túlajú aj ulicami metropoly východu - Košicami. Niektoré určite poznáte, s inými sa máte šancu zoznámiť. A verte, že Košice a ich legendy nie sú o nič skromnejšie, ako tie bratislavské.
Asi nikoho neprekvapí, že množstvo tajomných bytostí sa spája so zvonom Urban, Urbanovou vežou, Dómom sv. Alžbety. Svojho vodníka mali aj Košice - spája sa s ním dom, ktorý dnes stojí na okraji štvorprúdovej cesty, no kedysi v ňom býval mlynár a jeho krásna dcéra.
Keď vchádzate do kaplnky sv. Michala, v susedstve Dómu, všimnite si nenápadné dierky vo výške pása. Legenda hovorí, že ich tam "vyrýpali" bosorky. Tie k výrobe svojich elixírov v minulosti potrebovali "prášok z kaplnky".
Kedysi ešte pred reformami Márie Terézie bol pri tejto kaplnke cintorín. Dnes sa v tých miestach nachádza miesto, kde je stále vlhká zemina. Ľudia tak vravievali, že na starom cintoríne bolo vyplakaných za zosnulými toľko sĺz, že tam pôda nikdy nevyschne.
Pomenovaná je po hrdinskom zvonárovi. Ten chcel Košičanov varovať pred rozmáhajúcim sa požiarom a tak vybehol do veže a zvonil tak dlho, až v tej veži neborák sám uhorel. Odvtedy vraj o polnoci vídať Urbanovu siluetu v hornom okne veže. a na pamiatku tohto požiaru Dóm sv. Alžbety dostane žltkastý nádych.
Pred vežou sa nachádza zvon, tiež pomenovaný Urban. Keď ho v roku 1557 odlievali, horúce železo vraj neustále kypelo z formy a nedarilo sa ho odliať. Ktosi si spomenul, že tento jav má na svedomí krv Urbana, ktorá je vo zvone primiešaná. A tak sa prítomní ppomodlili za zvonárovu dušu a zvon mohli odliať.
Veža vyhorela aj v roku 1966, pôvodný zvon stojí pred vchodom. Ten vo veži odliali VSŽ ako dar mestu.
Jedna z legiend sa týka aj chrličov dažďovej vody na stenách. Tváre sú mimoriadne škaredé a má to jeden zámer - ak by náhodou do mesta zablúdil diabol, mal sa tých ohavných tvárí zľaknúť a utiecť kade ľahšie.
Jeden z chrličov má ženskú tvár a drží pohár. Iná legenda hovorí, že je to podobizeň ženy staviteľa chrámu majstra Štefana, ktorá mala byť veľmi škaredá a pohár je narážka na to, že si ľúbila vypiť.
V centre Košíc je dom, ktorý vraj dal postaviť žobrák z imania, ktoré vyžobral od ľudí. Na štíte stojí jeho socha, ktorá sa posmieva bohatej mestskej honorácii. Tá ho, ako to už býva, nemala za nič.
V inom dome vraj každý, kto v ňom býva, oškaredie. Dom, o ktorom je reč, stojí na pôvodnom brehu Hornádu. Táto legenda hovorí o mlynárovej dcére, nevídanej krásavici. Tá sa zaľúbila do mládenca, ktorý jediný ju ale nechcel. A tá z nešťastnej lásky skočila do mlynského náhonu, odkiaľ ju "zachránil" hornádsky vodník. "Svedčí o tom" pokračovanie legendy - o rok si pre pôrodnú babicu prišiel kočiš na voze, ktorý zmizol vo vode.
Jedna z legiend okolo Dómu hovorí, že stavitelia doň zabudovali jeden dutý kameň, ktorý keď sa vytiahne zo steny, zborí sa celá stavba. Majstri si tak chceli poistiť, že ak im radní páni za prácu nezaplatia, nebudú môcť využívať ich dielo. Zdá sa teda, že aj v minulosti sa niektorí mocní snažili "vykývať" s pracujúcim ľudom...
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme