Jan Šafařík prevádzkuje v Česku kurzy obrannej streľby Paladin Academy. Expert na streľby, ktorý sa vraj okolo zbraní pohybuje už trinásť rokov a absolvoval aj kurzy v USA, sa pred časom rozhodol využiť svoje zručnosti a skúsenosti v prospech napadnutej Ukrajiny, kam sa dobrovoľne vydal ako ostreľovač a inštruktor.

"Drahá Ukrajino, musíme si promluvit"

Svoje vlastné zážitky a poznatky sa rozhodol popísať vo videu s názvom Drahá Ukrajino, musíme si promluvit. Na Ukrajine pôsobil dvakrát celkom šesť týždňov a prestriedal tri jednotky. Všade to podľa jeho slov vyzeralo rovnako, odchádzal znechutený s dojmom, že všetko je obrovská práčka na peniaze. 

Jedným z dôvodov je podľa neho neuvážené nakladanie s potravinami a ďalšími zásobami vrátane nulového plánovania: „Nie som vojenský stratég, ale domnievam sa, že mám základné povedomie o tom, či chcem v zime zostať nažive. To tam úplne chýba. Akékoľvek plánovanie vo vojnovom stave, že bude treba nasekať drevo a prestať jesť z darovaného jedla a premýšľať štrnásť dní dopredu. Podpora a solidarita by na Ukrajinu určite putovať mali, vojna tam existuje, ľudia prichádzajú o nohy, šliapu na míny a civilisti, to nechápem, zostávajú v bombardovaných mestách."

Organizácia úplne chýba

Vysvetlil tiež svoje skúsenosti s ukrajinskými organizačnými a vojenskými procesmi. Vojnový stav opísal ako obrovský korporát, v ktorom viac ako polovicu práce tvorí plánovanie a organizácia. 

„Tie topánky a pušky, čo strieľajú, trúfnem si povedať, sú len posledný článok v reťazci. Organizácia tam úplne chýba, tento mindset úplne chýba. Celé vojenské vedenie, aspoň z miest, ktoré som ja zažil – a chápem, že nemusí byť situácia rovnaká v celej Ukrajine – úplne postráda akýkoľvek zdravý rozum. Často stojíte a mávate rukami: Prečo? Veď… Ako?“ vysvetlil frustráciu z neorganizovanosti.

Foto: Screen Youtube, Bojovník z Ukrajiny

Šafařík: Vojaci sedia a hrajú Candy Crush

Veľa vecí z jeho pohľadu nedávalo zmysel. Videl napríklad v Donecku sklady jedla naplnené po strop. „Až mi to bolo nepríjemné, pretože to pestuje nezáujem vojakov, ktorí sa nemusia starať, odkiaľ a čo budú jesť. Obrovské množstvo balenej vody, pritom majú studňu, ktorú by mohli vyčistiť a používať. Ale prečo by to robili, keď majú hromadu balenej vody? Takže topánky sa potom čistia balenou vodou. Sušienky a ďalšie darované potraviny jedia potkany a myši, ale to nikto nerieši, máme toho dosť,“ zhrnul svoje dojmy s tým, že tak dochádza k obrovskému plytvaniu. 

Vinu však nedáva ľuďom samotným, ale celkom evidentne chýbajúcemu veleniu a organizácii. „Tu máte hromadu nábojov, hromadu zbraní, tam sú Rusi a veľa šťastia. Tak nejako to je,“ poznamenal.

K chaosu prispieva aj skutočnosť, že nikto z jednotky mu nebol schopný oznámiť, o akú jednotku vlastne ide. Majú síce nášivku nejakej brigády, ale ďalej sa žiadna štruktúra nerieši. Aj to označil za obrovský problém predovšetkým pri riešení nejakej situácie či požiadavky cez reťazec velenia. Nie je komu ho povedať, nie je jasné, kto je za čo zodpovedný.

Ďalšiu informáciu povedal s upozornením, že „si naozaj nerobí srandu“. „Je napríklad dvanásť ľudí v dvoch tímoch, majú zabrané nejaké domy, a nerobím si srandu, štrnásť dní v kuse čumia do telefónu a hrajú Call of Duty alebo Candy Crush. Neprebieha žiadny tréning - ani zdravotný, ani strelecký. Ja som mal trénovať ostreľovače, ale tam nie sú ostreľovači. To sú ľudia, ktorí dostali pušku s optikou, a zrazu si ostreľovač. To sme v Battlefielde alebo kde?“ pýtal sa s narážkou na známu vojnovú hru Jan Šafařík a pridal skúsenosť, ako si strelec prehodil zbraň s ostreľovačom, pretože ho bolel chrbát. „Takto to nefunguje a ani nemôže. Vo chvíli, keď toto urobí, tak to nie je ostreľovač, ale len človek s puškou a optikou,“ dodal k tomu inštruktor obrannej streľby.

Mrhanie európskych financií

Výcviku a organizácie sa podľa neho vojakom nedostáva, zatiaľ čo hrdosti a pýchy je dostatok. Upozornil, že nedostatok schopností sa dá pochopiť na začiatku vojny, ale vojaci, s ktorými pracoval, tam boli už pol roka. 

„A nikto sa nesnažil, nikto netrénuje, len sedia na ri.iach a čumia do telefónu. Celú optiku zmení, keď zistíte, že každý z tých chlapov, či už je v zákope alebo hrá na telefóne, dostane 114 tisíc korún, či už niečo robia, alebo nie. A odkiaľ tie peniaze dostávajú? Ukrajina žiadne nemá, dostávajú ich od nás. Vybrali ich pod hrozbou násilia, ohrozenia slobody – pretože štátna správa má len peniaze, ktoré vám predtým vzala – a pokiaľ im ich nedáte vo forme daní, obmedzia vám práva, slobodu a zabavia majetok – nech je jasné, kde sa tie peniaze berú. A to je, čo ma sa*ie najviac. Keby na Ukrajine rozpredali nerastné bohatstvo a dávali tie peniaze zo svojho, potom to chápem, ale sú to naše peniaze. A preto je to obrovská práčka na peniaze už iba cez tento prvok,“ vyhlásil.

Bolestivo neefektívne

Okrem toho dochádza vraj k nezmyselnému mrhaniu strelivom. V Donecku mali dostatok nábojov pre tréning, ale tréning samotný postrádal akúkoľvek štruktúru. 

„Chlapi dostanú zásobníky a strieľa sa. To nie je inštruktor, ale správca na strelnici,“ tvrdí Šafárik. Možnosť zlepšenia navyše komplikuje stará sovietska vojenská štruktúra, ktorá je bolestivo neefektívna. 

„Keby som chcel všetok materiál a pomoc nakopiť na hromadu a zapáliť, vyjde to na rovnako. Tí ľudia nevedia, čo s tým robiť. Z neefektívnosti mi bolo na "blití". Všetci sú plukovníci, a čokoľvek chcete urobiť, musíte prebrať s plukovníkom o deviatej hodine ráno. Nie o šiestej, aby bolo jasné, čo sa bude diať daný deň. O pol jednej skončíte a o pol štvrtej je tma, pretože je zima. Čo asi tak stihnete vyriešiť? Nič. Keby som chcel, aby nejaká spoločnosť bola neefektívna, tak jej fungovanie nastavím presne takto," povedal. Poznamenal tiež, že nie je možné sa na ničom dohodnúť dopredu.

Jan Šafařík mal ako skúsený strelec a inštruktor trénovať ostreľovačov nad Kyjevom. Obrovským problémom bola strelnica. 

„Kde máme strelnicu? Tú nemáme. Je tu sniper stredisko, ale potrebujeme podpis vedúceho strediska, ktorý má dovolenku v Kyjeve a vráti sa za štrnásť dní. Nemá zástupcu, takže nedohovoríme nič. Začal som zháňať inú strelnicu, tam som zase potreboval súhlas generála celej severnej armády, aby som mohol vziať päť ľudí na strelnici. A ten nedostaneme. Nezmysel,“ pokračoval v rozprávaní, ktoré počas hodinového videa musel niekoľkokrát prerušiť z vlastnej frustrácie nad celou situáciou, ktorú zažil.

Odchádzal som zhnusený a otrávený

Ešte absurdnejšie mu to prišlo v súvislosti s ním ako dobrovoľníkom. „Máte tam človeka ako ja, ktorý má svoje náklady, je podnikateľ a každý deň platí zo svojich peňazí. Prídete na miesto za vlastné peniaze, cesta na strelnicu nie je ani pripravená a oni vám povedia, že budete týždeň alebo desať dní čakať, kým dohovoria strelnicu. Ja ale nebudem sedieť na zadku. A za to kešujú peniaze v rozporovaných územiach 114 tisíc, mimo nich 44 tisíc. Pre predstavu, učiteľ na Ukrajine má maximálne desať tisíc mesačne. Prečo by ste chceli, aby sa to skončilo? Väčšina z nich kešuje dvakrát až trikrát toľko ako v normálnej práci. To je najlepšie zamestnanie, ktoré ste kedy mal. Hrabete prachy vidlami a hráte Candy crush,“ neveriacky krútil hlavou podnikateľ. 

Domnieva sa preto, že s podobným prístupom bude vojna trvať celé roky. „Kým sa Zápaďáci nena*erú a nepošlú im už ani korunu, pretože ich rozhadzujú ako ožratí miliardári na nezmyselných miestach. Pokiaľ chcete nakúpiť optiky, ktoré vôbec nesedia na vaše zbrane, nie je problém, desať, dvadsať, sto. Ale ak potrebujete dať na benzín mne, ide o neriešiteľný problém.“

Pýtal sa potom sám seba, ako dlho sa človek bude snažiť ich niečo naučiť, keď vidí, ako sa rozhadzujú peniaze, koľko berú a čo za to robia. „Nerobia za to nič, to je ten problém. To sú naše peniaze. Bol som z toho zhnusený a vydržal len pár dní. Moja optika sa úplne zmenila. Zrazu to nie sú chudáci, ale povaľači. Odchádzal som zhnusený a otrávený. V tej chvíli nepomáham nikomu, ale nechávam sa využívať, a to je rozdiel. Kým sa to nezmení, potečú tam prachy, pretože najnákladnejší sú ľudia. Keby aspoň trénovali, ale sú tam pol roka, obrancovia Kyjeva, prídu na výcvik na CQBéčko ( Close Quarters Battle – boj v uzavretých priestoroch a na krátku vzdialenosť, pozn. red. ) a nemajú vysielačky. Ste v tom pol roka a každý berie 44 tisíc. To sa budete dohovárať zástavkami alebo ako?“ upozornil na stav výcviku.

Bez tréningu

Podľa Šafaříka bolo úplne zjavné, že celého pol roka netrénovali vôbec nič. Nikdy neprišli na to, že majú mať vysielačky, a netrápi ich to, pretože ani nevedia, že by mali komunikovať, pretože žiadny tréning neprebiehal. Iba prvých štrnásť dní po naverbovaní. 

„Na otázku, prečo nemajú vysielačky, odpovedia, že čakajú, kým ich niekto dodá. Deväť z desiatich nerieši vlastnú pripravenosť. Takže keď čakáte pol roka, ako dlho to ešte potrvá? Je potrebné vytiahnuť si hlavu sp*dele a uvedomiť si, že čo si nezariadite, to nemáte,“ uviedol.

V čase Šafaříkovho príchodu malo 570 obrancov Kyjeva troch ostreľovačov, čo označil za nedostatočné vzhľadom na potrebu dostatočného krytia. Snažil sa preto zostaviť narýchlo tím ľudí, zohnať im pušky a vybavenie, ale na všetko potreboval papiere. 

„Musel by som sa predrať cez hrdzavú pomalú štruktúru a musel by som tam byť mesiace, a to si nemôžem dovoliť. Oni áno. Keby dobrovoľníci dostali aspoň zaplatené náklady... Ale tí, čo hrajú na telefóne, dostávajú 44 tisíc. Rusko má odkiaľ brať a ich vojaci určite neberú 114 tisíc na fronte,“ povedal vo videu s tým, že Rusko historicky nenasadzuje do bojov často Rusov, ale vojakov okolitých štátov federácie.

Lov na Ukrajincov a Rusov!

Šafařík tiež varoval pred podceňovaním Ruska, ktorému by celú zimu stačilo bombardovať jedlo, vodu, elektrinu a teplo Ukrajiny, nechať jednotky demotivovať, povysávať západný svet a na jar či v lete rozmetať ukrajinskú armádu. 

Potvrdil aj skazky o tom, ako sa organizujú platené lovy a safari na Ukrajincov a Rusov. „Zápaďáci si zaplatia a jazdia sem strieľať, to sa deje. Sú to jednoduché ciele, chlapi stoja na moste, fajčia, bez termovízie, bez ničoho, a to sa deje na oboch stranách,“ šokuje Šafařík. 

Odporučil tiež Českej republike sústrediť sa na vlastnú prípravu a obranyschopnosť spoločnosti. Tvrdí navyše, že keby bola za každého Rusa vypísaná odmena stotisíc, za tri mesiace bude po vojne, a to len preto, že dva mesiace z toho si Ukrajinci dohovárajú kávičku a kto z toho čo bude mať.

Na konci videa rozpráva, ako zháňal zameriavače, z ktorých dva nakoniec našiel v sklade, ktoré neboli zaradené a nepoužívali sa na puškách. Bez batérií. „Odišli štyria Ukrajinci pre batérie, vrátili sa o päť hodín a priviezli dve batérie, nič viac. Nikto nenosí vesty, pušky a Rusi sú pätnásť minút tam za kopcom a zameriavače ležia v sklade a nepoužívajú sa. To nebolo v hoteli, ale v Donecku, tam, kde sa bojuje. Človek má nejaké očakávania, ale toto ma fascinovalo. Ako im vôbec nezáleží na vlastnom živote a do akej miery sa dá ísť vo vlastnej pohodlnosti a nečeliť tomu, čo je predo mnou,“ udivoval sa Šafaří s tým, že v Česku by to pravdepodobne dopadlo rovnako.

Moja optika sa úplne zmenila. Zrazu to nie sú chudáci, ale povaľači

Ďalší údiv vzbudil jeho návrat na Ukrajinu, keď prišiel k rovnakým ľuďom, ktorí mohli medzitým vytrénovať ďalších šesťdesiat ľudí, ale to sa nestalo. "Podľa toho to tiež vyzerá, 87-percentnú stratovosť pri ofenzívach. Keby sa v západnom svete stalo pri nejakej akcii, že by mala 85 percent straty, okamžite sa všetko zastaví, všetko velenie sa odvolá, všetko stojí a dvadsať rokov potom sa budú písať knihy, čo sa to stalo. Tu je to úplne normálne,“ povedal a porovnal to so skutočnosťou o sto percent drahšou elektrinou, jedlom a ďalšími nákladmi, ktoré vytvárajú záťaž na obyčajných ľudí napríklad v Českej republike.

„Stále sa to priživuje ako klamstvo voči covidu a je mi z toho na blití. Riešením je neposielať im peniaze, ktoré nikto nekontroluje, čo sa s nimi deje a čo sa deje s vecami za ne kúpenými, ako sa používajú v praxi. Prestriedal som tri jednotky a všade to bolo to isté. Aj ľudia z môjho okolia, ktorí tam boli, hovoria rovnako. Nulové vedenie, podpora a záujem. Sedia a čumia do telefónu,“ uzavrel a vyzval všetkých, ktorí majú skúsenosti z Ukrajiny, aby sa o ne podelili v komentároch videa.

Šándor: Poradcovia jazdia v SUV, Zdechovský: Ukrajine treba ďalej pomáhať 

ParlamentníListy.cz požiadali o komentár bezpečnostného experta Andora Šándora. Ten si myslí, že skúsenosti ako Jan Šafařík musí mať viac ľudí. 

„Bohužiaľ sa ale ľudia v tejto situácii dosť často boja hovoriť, aby neboli osočení, že sú prroruskí a tak podobne. Najvážnejšou otázkou toho, čo sa na Ukrajine deje, je fakt, že aj Spojené štáty poslali do Kyjeva svojich audítorov, aby sa pozreli, ako sa zaobchádza s prostriedkami a s pomocou, ktorá je Ukrajine zasielaná. Máme dôkazy, že poradcovia na najvyššom mieste na Ukrajine jazdia v SUV, ktoré Američania dodali pre armádu, nie pre nich a pod. Vyplávali na povrch aj machinácie na ministerstve obrany,“ vysvetľuje generál vo výslužbe. 

A dodáva, že keby išlo o nejaké „malé prikrádanie, nikto by to veľmi neriešil. Nechcem povedať, že je to zlyhanie celého systému, na to informácie nemám, ale je to nepochybne dosť vážna vec.“

Šándor však zároveň pripúšťa, že k vojne všeobecne patrí aj chaos: „Vojna je niečo iné ako bežný život. Dochádza tam k mnohým zmätkom, veci zďaleka nefungujú tak, ako by mali. Celý ukrajinský systém nebol pripravený na ruskú inváziu, a kým prišiel dostatok zbraní zo Západu, v mnohom sa tam improvizovalo.“

Hrôzy vojnového besnenia podľa neho môžu ovplyvniť aj spôsob jednania: „Keď ste niekde v zákope a okolo vás umierajú kamaráti, vidíte ich krv, mozog, vyskočené vnútornosti, tak premýšľate úplne inak a tiež sa inak správate. Ale ešte jedno by som chcel dodať,“ upozornil na záver niekdajší šéf Vojenského spravodajstva. „Ak bola pred vojnou Ukrajina jednou z najskorumpovanejších krajín na svete, nie je dôvod si myslieť, že by to teraz bolo inak. Ba naopak, všetky nešváry sa počas vojny ešte prehĺbia.“

Zdechovský: Video na mňa nepôsobí veľmi dôveryhodne

Video Jána Šafaříka PL zaslali aj europoslancovi Tomášovi Zdechovskému. Ten sa k problematike Ukrajiny dlhodobo vyjadruje a je aj členom aktívnych záloh. Zaujímalo nás, čo si o skúsenosti českého výcvikára myslí:

„Ak mám byť úprimný, to video na mňa nepôsobí veľmi dôveryhodne,“ povedal Parlamentným Listom.cz po tom, čo si ho celé prezrel. „Zarazilo ma, že pán si mnohokrát nemôže spomenúť na miesta alebo názvy, čo je dosť zarážajúce,“ čuduje sa ľudovecký politik. „Stretol som sa s ľuďmi, ktorí tam pôsobili alebo pôsobia, a toto sa im nestáva.“

Spresnil tiež slová Andora Šándora o audite: „Ten audit tam je už od začiatku konfliktu, to nie je nič nové. Dohliada nad hospodárením a správnym využívaním pomoci. A tiež by som rád dodal jednu vec,“ upozornil Zdechovský. „Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktoré na Ukrajinu dodávajú zbrane, tam neposielajú nekvalitné dodávky. Majú záujem na tom, aby tie zbrane vydržali čo najdlhšie.“

Divákom videa odkazuje, že každý si musí urobiť názor sám: „Každý človek musí mať vlastnú skúsenosť, urobiť si obrázok sám a premýšľať o tom samostatne. Mňa by toto video, úprimne povedané, nepresvedčilo. Ja som bol na Ukrajine mnohokrát, vozil som tam humanitárnu pomoc, mnohokrát som sa tam stretol s ľuďmi, ktorí sú naozaj v núdzi. Ženy a deti boli vďačné za hygienické potreby a maličkosti,“ spomína Zdechovský. „Bral by som to tak, že Ukrajina je stále napadnutým národom a treba jej pomáhať.“

Europoslanec v rozhovore s ParlamentnýmiListami.sk tiež povedal, že však chápe správanie niektorých ľudí, ktorí sa vydali pomáhať, a nakoniec si to rozmysleli: „Sám som takých ľudí spoznal. Vydali sa do vojny a na hraniciach si uvedomili tú celú ťarchu a vrátili sa späť. To sa stáva, chápem to. Vojna je strašná vec, mení ľudské správanie i uvažovanie.“

ParlamentníListy.cz požiadali o komentár k videu aj Ministerstvo obrany ČR. Do vydania článku však nedostali odpoveď. 

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME!