Na odolanie očakávanej ruskej ofenzíve koncom zimy alebo začiatkom jari potrebuje Ukrajina ďalšie komponenty pre modernú vzdušno-pozemnú bitku. Upozorňujú na to pre National Interest profesor politológie na Penn State Stephen Cimbala a starší člen Centra pre americký pokrok a bývalý námestník ministra obrany USA Lawrence Korb.

Príprava na ruskú ofenzívu

Rozhodnutie Spojených štátov a NATO poskytnúť Ukrajine hlavné bojové tanky Abrams a Leopard II na jej vojnu proti Rusku je pokračovaním udalostí uplynulého kalendárneho roka. Rusko a Ukrajina sa totiž ocitli zamknuté v nákladnej zdĺhavej vojne opotrebenia.  

Ťažké boje medzi ruskými a ukrajinskými silami na východe a juhu Ukrajiny stále pokračujú. Rusko teraz udržiava 1300-kilometrovú obrannú líniu a preskupuje sa na veľkú ofenzívu.

Na odolanie očakávanej ruskej ofenzíve potrebuje Ukrajina ďalšie komponenty pre modernú vzdušno-pozemnú bitku, vrátane hlavných bojových tankov, obrnených transportérov, delostrelectva s dlhým doletom, vyspelých systémov protiraketovej obrany a vyškolených operátorov, ktorí dokážu použiť toto vylepšené vybavenie.

Oznámenia prezidenta Josepha Bidena a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga z 25. januára, že Spojené štáty pošlú na Ukrajinu tridsaťjeden tankov Abrams – s cieľom uvoľniť cestu Nemecku, Poľsku a ďalším členom NATO, aby poslali stovky tankov Leopard II. – zdá sa, že ide len o postupné zvyšovanie ante. 

Politicko-psychologický aspekt eskalácie je ešte náročnejší. Tento aspekt sa prejavuje dvoma spôsobmi: po prvé, vo vnímaní a očakávaniach politických vodcov a ich vyšších vojenských poradcov; a po druhé, v názoroch hlavných domácich politických síl v každej krajine, vrátane elitných influencerov rôzneho druhu a masovej verejnosti. 

Pokiaľ ide o politicko-psychologické aspekty eskalácie, zdá sa, že Rusko už dostalo značný zásah. Jeho vojenský výkon v porovnaní s predvojnovými očakávaniami uviedol do rozpakov kremeľských vodcov a vysokých vojenských veliteľov. Zdá sa, že Putin verí, že presvedčil ruskú verejnosť o nevyhnutnosti tejto dlhotrvajúcej vojny. Tento predpokladaný súhlas je však krehký a závisí od schopnosti ruských síl poskytnúť presvedčivý dôkaz o zmysluplnom pokroku na bojisku. 

Medzitým ukrajinské vojenské sily prekonali väčšinu predvojnových očakávaní. To viedlo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho poradcov k presvedčeniu, že viac najmodernejšieho vojenského vybavenia z NATO spolu s ďalšou podporou, ktorá zahŕňa spravodajstvo, výcvik, logistiku a systémy velenia, umožnia ukrajinským silám vyhrať a znovu získať územia anektované Ruskom.

Dva potenciálne scenáre eskalácie

Do budúcnosti existujú najmenej dva potenciálne scenáre eskalácie: vertikálny a horizontálny. 

Vertikálna eskalácia by znamenala použitie väčších a deštruktívnejších konvenčných zbraní a v najhoršom prípade by sa Rusko uchýlilo k taktickým jadrovým zbraniam krátkeho alebo stredného doletu. 

Horizontálna eskalácia znamená rozšírenie konfliktu do ďalších krajín, možno aj do niektorých členských štátov NATO. Z ruskej perspektívy je NATO už zapojené do zástupnej vojny proti Rusku a symbolika amerických tankov a cvičných jednotiek rozmiestnených na Ukrajine sa môže javiť ako veľmi osobná výzva z Washingtonu pre Putina a jeho vojenské vedenie.

Eskalácia domén

Okrem horizontálnej a vertikálnej eskalácie sa Rusko alebo NATO môžu zapojiť do eskalácie domén. Jedným príkladom eskalácie domény by boli rozsiahle kybernetické útoky jednej strany proti vojenským, ekonomickým alebo sociálnym aktívam druhej strany. 

Vieme, že hlavné mocnosti už majú schopnosť neustáleho skúmania svojich vojenských a civilných počítačových a komunikačných sietí. V prípade vojny možno očakávať ešte agresívnejšie snahy ukradnúť tajomstvá a nasadiť ničivé roboty. Strana, ktorá má pocit, že prehráva kinetickú vojnu, sa môže obrátiť na kybernetickú vojnu, aby to kompenzovala eskaláciou do inej domény.

Rusko má navrch