Asi pred sto rokmi stačilo dílovanie chľastu a neplatenie daní a Alphonse Gabriel Capone vyrástol. Občas niekoho zalial do betónu, no, bolo to predsa pred sto rokmi. Dnes sa "nepohodlní" likvidujú inak. Ale na získanie moci ešte stále stačí dílovanie chľastu a daňové podvody. A podvody, hoci aj pri získaní vzdelania. K tomu treba každému pripomínať vlastnú dokonalosť. Slovensko nikdy nebolo v takých - naozaj prepáčte za výraz - "sračkách", do akých ho doviedla táto dílersko-plagiátorská moc. Teda, táto paródia na moc. Táto karikatúra demokracie. Tento hnus, zvaný nimi štát. Práve nimi ukradnutý spod nosa jeho občanov.
V televíznych správach ide záber na šialenca, ako rozpráva o tom, že predčasné voľby museli byť "čo najneskôr, aby sa podarilo ešte zatočiť s mafiou".V civilizovanej krajine s civilizovanými politikmi býva dôvodom predčasných volieb vôľa občanov, nie posadnutosť paródie na chlapa, ktorý je vďaka vlastným klamstvám už vo volebnom programe práve pri moci. V samoobsluhe dodávam starkej pri pokladni dva či tri šestáky, lebo jej z dlane s pár mincami nevyšlo na dva rožky a kúsok margarínu. Ako za vojny. Aj takej vojny, do ktorej nás nasilu tlačia práve tí, ktorí sú pri moci. Lebo aj oni sú niekomu zastrčení do zadku. V televízii jeden boľševik kydá na druhého, že bol eštébák. Vo vchode do domu tlačí starý chlap na vozíku manželku po štvrtej mŕtvici k schodom, bez nároku na sanitku. Tak isto bez nároku, ako suseda, ktorá padla, udrela a možno rozbila si koleno a zavolala si sanitku. Vraj nemá nárok. Vraj si má zavolať taxík. Ale pancierovú limuzínu aj s ochrankou pre plagiátora máme. Do iba Boh vie kedy. Aj za peniaze tých, ktorí už nemajú ani na rožok. Štátna limuzína s ochrankou pre "nemajetného" multimilionára.
Nejaký idiot, obyčajná podržtaška, obdarená funkciou za verné strkanie sa šéfovi do rekta a ktorá v parlamente svojim mentálne retardovaným kolegom poslancom palcom ukazuje, ako majú hlasovať, práve čosi do mikrofónu dristá o charaktere. A o hodnotách. Inde práve prišiel odniekiaľ na pracovisko mail v znení toho a tamtoho vyhodiť. Alebo napísať na zoznam nežiaducich. Prekážajúcich. Oponujúcich. A otec syna, priviazaného na lôžko a pripnutého na umelú ventiláciu je na dlažbe. Lebo netlieska moci ako kretén. Alebo ako zabávač, obdarený poslaneckým kreslom. Iba tým, ničím iným. Vybavte si príspevok na invalidný vozík pre imobilného človeka, ktorý sa však musí osobne dostaviť pred komisiu, aby tá skonštatovala, že naň má možno nárok. A možno aj nemá. Nech idú všetky komisie niekam! Kým vládzu. Samé a bez vidiel. A poslanci zas na slávnostný obed do vládneho hotela Bôrik na stranícku schôdzu, hradený, samozrejme, kým iným, ako občanmi, ktorí podľa nich majú iba držať hubu a krok. Že sa tam, pri tom vedomí, na tej žranici nezadrhnú! Ukájajú sa na pomoci rodinám a deťom, ktorá vlastne rodiny a deti cez samosprávy a ich stenšujúce sa rozpočty ochudobňuje, ale osamelí, bezdetní, tí pre nich ani ľudia nie sú. Ani tí na životnom minime. Aj tí predsa nech čo najskôr skapú a raz bude už pokoj, nie? Veď pred voľbami dostanú na cigarety.
Obce a mestá vypínajú osvetlenie, nekúria v školách a v škôlkach a tí mafiáni, tí skutoční mafiáni pri moci sa hádajú o to, kto koho kam za ministra posadí a kde kto svojich trafikantov umiestni, do akej dozornej rady či predstavenstva. Alebo rovno do Bruselu či Luxemburgu. Alebo niekam na ambasádu, veď mnohí boľševici pred rokom 1989 napokon skončili práve tam - avšak už po prevrate. Verných treba odmeňovať, blbých a verných. A všetkéhoschopných. Aj preto sa už roky štátom ako sopeľ za nosom tiahnu húfy, vracajúce sa so svojimi staronovými šéfmi na svoje staronové, najmä štátom dobre platené posty. A tie médiá, ktoré ešte cenzúra nezničila, si robia svoju súkromnú treťosektorovú politiku, mimovládky z pozadia formujú nové vlády, skladajú koalície a likvidujú z pozície mediálnej moci tých, ktorí im ešte dokážu odolávať. Gorila sa nám pred očami vracia.
Mafia, slovo mafia, pochádza od sicílskeho prídavného mena mafiusu, čo v hrubom preklade znamená „naparovanie sa“, ale dá sa preložiť aj ako „smelosť“ alebo trúfalosť.To, čo nám predvádza naša súčasná moc v demisii, posilňujúca si však svoje pozície dokonca aj zmenami v ústave, je práve to naparovanie sa a trúfalosť. A, samozrejme, nesmierne diletantstvo. Namyslenosť na vlastnú neschopnosť a nekompetentnosť. Problematiku napĺňania zásobníkov plynu netreba riešiť, odložíme ju, možno aj o mesiac. Teraz musíme urgentne riešiť likvidáciu opozície. Alebo potraty. Alebo naše príjmy. Naše eurofondy. Teraz predsa musíme konať tak, aby sme prežili voľby. Ako jeden z nich povedal nedávno v spravodajstve istej televízie - "po nás nikto nepríde, my tu budeme navždy". Do kazajky s ním, v lepšom prípade pre neho. V horšom - sú na to aj iné ústavy. Nie, neberte to, prosím, ako provokačný výrok. Ten šialenec to totiž myslel úplne vážne. Volebná kampaň sa začala, mafia vrhla všetky svoje sily a páky na likvidáciu opozície a oponentov. Ale - voľby budú! Naozaj, prosím, nerobte si na 30. septembra iný program a neplánujte si cestu mimo miesta trvalého pobytu! Inak zalejú raz do betónu aj vás. Alebo vaše deti. Alebo celé Slovensko.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME!