„Zase by sa objavili heslá typu ‚Všetko pre front', nehovoriac o tom, že pre ruské zbrane by Česko nepredstavovalo vzdialený tyl, ale hlbší front.“ Politológ profesor Oskar Krejčí analyzuje slová náčelníka generálneho štábu o prípadnej výberovej mobilizácii. „Nikdy v dejinách sme neobstáli. Česko je krajina, ktorá má predovšetkým budovať integrovaný záchranný systém,“ pripomína. Navyše Česko pôjde do vojny, keď tak rozhodne NATO - teda Washington. „Vojenské aliancie majú veliteľa,“ hovorí Krejčí v rozhovore pre české Parlamentní Listy (PL).
Ak by došlo k vojne medzi NATO a Ruskom na východnom krídle Aliancie, profesionálna armáda by nestačila a štát by musel pristúpiť minimálne k výberovej mobilizácii, varoval náčelník generálneho štábu Karel Řehka. Podľa jeho slov vojna na Ukrajine ukázala, že je nevyhnutné, aby sa do obrany zapojila celá spoločnosť, nielen armáda. Tieto slová vyvolali v Česku pozdvihnutie.
Podľa Krejčího má generál pravdu: "Vzhľadom na potenciál Ruskej federácie by súčasné stavy Armády Českej republiky (AČR) nestačili. Zase by sa objavili heslá typu „Všetko pre front“, nehovoriac o tom, že pre ruské zbrane by Česko nepredstavovalo vzdialený tyl, ale hlbší front.
Je tu, samozrejme, problém - oficiálne informácie ukazujú, že sklady AČR neprekypujú ťažkými zbraňami. Mobilizovaní by tak akurát dostali pechotné zbrane, teda výzbroj pre strážnu službu – alebo by sa stali potravou pre zbrane protivníka ako pechota na línii frontu.
Slová generála Řehku je teda nutné brať ako vážne varovanie. Je nevyhnutné urobiť všetko pre ukončenie bojov na Ukrajine a čo najviac obmedziť možnosti neuniformovaných aj uniformovaných prívržencov vojny v Českej politike," hovorí politológ.
Pre ParlamentnéListy.cz reagoval aj Ľubomír Zaorálek, ktorému pripadá veľmi nešťastné, že dnes vedú armádu tí, ktorí ju doviedli tam, kde dnes je. „Úplne slepo budovali expedičné zbory namiesto toho, aby sa sústredili na teritoriálnu obranu. Teraz majú to, čo si nadrobili,“ uviedol Zaorálek.
"Česko pôjde do vojny, keď tak rozhodne NATO – teda Washington; vojenské aliancie majú veliteľa. To isté platí aj naopak – keď NATO dospeje k názoru, že treba prestať s vyzbrojovaním Ukrajiny a ísť na ústupky, Česko sa prispôsobí. V tom nie je medzi prezidentskými kandidátmi rozdiel," vysvetľuje profesor.
Spojené štáty americké schválili ďalší balík vojenskej techniky a vybavenia v hodnote 55 miliárd korún. Európska únia schválila na pomoc Ukrajine v tomto ohľade ďalších 500 miliónov eur. V stredu navyše Nemecko rozhodlo, že vydá povolenie, aby tanky Leopard 2 putovali na Ukrajinu.
"Dodávka nemeckých, amerických a britských ťažkých tankov je ďalšou eskaláciou, teda politickým rozhodnutím pokračovať vo vojne na vyššej úrovni. Zatiaľ sa hovorí o približne dvoch stovkách týchto tankov. To by znamenalo vytvorenie desiatich či pätnástich nových tankových brigád. Časovo tak niekedy v máji. Potom nastávajú problémy so servisom, predovšetkým s opravárenským, a to pre príliš pestré druhy zbraní. Úspechy ukrajinskej armády v oblasti Charkova a Chersonu spadajú do doby, keď front bol dlhý približne tisíc dvesto kilometrov a z ruskej strany na ňom bolo približne 150 tisíc vojakov. Vtedy v riedkom osadení frontu z ruskej strany prenikali malé rýchle ukrajinské jednotky do tyla a v prípade úspechu boli posilňované. Dnes je front dlhý niečo cez osemsto kilometrov a je na ňom približne dvojnásobok ruských vojakov ako pred štvrť rokom. Taktika sa mení," upozornil na záver profesor Krejčí.
Ak by došlo k vojne medzi NATO a Ruskom na východnom krídle aliancie, profesionálna armáda by na plnenie úloh nestačila. Štát by tak musel pristúpiť minimálne k výberovej mobilizácii, povedal v rozhovore s ČTK náčelník generálneho štábu Karel Řehka. Ako poučenie z vojny na Ukrajine vidí nevyhnutnosť, aby sa do obrany krajiny zapojila celá spoločnosť, nielen armáda. Štát sa tiež nemôže spoliehať na to, že zaňho víťazstvo vybojuje niekto iný, ale musí sa sám na obranu chystať. Za extrémne dôležitú pre Česko označil Řehka pomoc Ukrajine, nielen z morálnych dôvodov, ale aj kvôli zaisteniu vlastnej bezpečnosti.
NATO aj jeho členské štáty preto, okrem iného, začali prepracovávať svoje strategické dokumenty. K rovnakému kroku pristúpila aj Česká republika. Pripravuje sa preto zmena bezpečnostnej aj obrannej stratégie, upravovať sa následne bude aj dlhodobý výhľad pre obranu a koncepcie výstavby českej armády.
Spoločnosť si podľa Řehku nanovo pripúšťa, že je potrebné sa chystať na prípadný dlhodobý vojnový konflikt na väčšom teritóriu proti vyspelému protivníkovi. „To, samozrejme, vyžaduje dramaticky odlišný prístup k obrane a dramaticky iný prístup k budovaniu schopností armády,“ povedal. Nemení sa podľa neho to, že armáda potrebuje nové bojové vozidlá pechoty, tanky alebo stíhacie lietadlá, ale urgencia prístupu. "Kríza nám ukázala, že je potrebné to fakt vziať vážne a sakra to urýchliť," podotkol.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme