"Už iba letmý pohľad na parlament, na ktorékoľvek volebné obdobie od roku 1998, dokazuje, že obrovská množina ctihodných zákonodarcov sa tam skutočne iba vyskytla. Takto to však fungovať nemôže. Veď ako inak možno vnímať poslancov, ktorí vykonávajú mandát s oporou dvesto či päťsto preferenčných krúžkov? Mimochodom, v aktuálnom volebnom období pôsobí v Národnej rade takmer polovica poslancov s menej ako 5 000 preferenčnými hlasmi." Citát Michal Kaliňák, politológ, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS

Názorový článok s názvom "Zabetónuje Matovič jeden volebný obvod?" ktorého autorom je Michal Kaliňák, politológ a ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS zverejnený v denníku Pravda, prinášame v plnom znení.

Zabetónuje Matovič jeden volebný obvod?

Bezprostredne po vyslovení nedôvery vláde sme boli svedkami mnohých emócií, ale aj začiatku predvolebnej kampane. Igor Matovič to predviedol v plnej paráde. Nechýbali vyhrážky, urážky, ale aj kritika narušenia jedného volebného obvodu pre parlamentné voľby. Aktuálne nasleduje snaha o doplnenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by mala zabetónovať jeden volebný obvod pre voľby do NR SR.

Posledné voľby?

Zrušenie jedného volebného obvodu pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky nie je iba Mečiarov dar, ktorý sa snaží ubrániť Richard Sulík mimoriadne úsmevnými argumentmi. Napríklad preto, lebo ak zákony schvaľované parlamentom platia pre celé územie, tak celé územie si musí voliť parlament na jednom ihrisku. V tandeme s ním je už aj jeho úhlavný nepriateľ Igor Matovič.

Samozrejme, najbližšie parlamentné voľby budú ešte stále podľa parametrov, ktoré nám zanechal Vladimír Mečiar. Ale mali by sme urobiť všetko preto, aby to boli skutočne posledné voľby, po ktorých budeme svedkami toho, ako parlament obsadia poslankyne a poslanci s hanebne nízkym počtom preferenčných krúžkov a za výkon mandátu budú zaviazaní tomu, kto ich umiestnil na zvoliteľné miesto na kandidačnej listine. Už iba letmý pohľad na parlament, na ktorékoľvek volebné obdobie od roku 1998, dokazuje, že obrovská množina ctihodných zákonodarcov sa tam skutočne iba vyskytla. Takto to však fungovať nemôže. Veď ako inak možno vnímať poslancov, ktorí vykonávajú mandát s oporou dvesto či päťsto preferenčných krúžkov? Mimochodom, v aktuálnom volebnom období pôsobí v Národnej rade takmer polovica poslancov s menej ako 5 000 preferenčnými hlasmi.

Existenčná hrozba

Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča malo ambíciu zmeniť jeden volebný obvod pre parlamentné voľby. Dokonca tú istú formuláciu „vláda SR podporí začatie odbornej diskusie, ktorej cieľom bude analýza úpravy volebného systému a zmeny volebných obvodov vo voľbách do NR SR“, nájdeme aj v „pláne práce“ vlády Eduarda Hegera. Kým však Matovičova vláda pri tejto téme neurobila nič, po mediálnom tlaku na Hegerovu vládu sme sa aspoň dozvedeli, že bola zriadená akási pracovná skupina. Výsledok je síce rovnaký, ako v prípade jeho predchodcu a straníckeho šéfa, no od povalenia vlády sme z Matovičovej tlačovej besedy bezprostredne po páde vlády o niečo múdrejší.

V pomerne decentralizovanej krajine sme sa zmierili s manažovaním prostredníctvom úzkych vedení politických eseročiek. Nepotrebujeme nové partaje, ale lepšie strany. Prvým krokom na ich zlepšenie a určite aj „prečistenie“ je zmena volebného obvodu.

Začiatkom minulého roka lídri vtedajšej koalície pre TASR na margo zmeny volebných obvodov oznámili ústup od programového vyhlásenia. Richard Sulík vyhlásil, že prípadné zvýšenie počtu volebných obvodov na Slovensku považuje za chybu. Sme rodina dlhodobo konštatuje, že zrušenie jedného volebného obvodu nepovažuje za „tému dňa“, s odôvodnením, že „v krajine sú omnoho väčšie problémy, ktorým sa momentálne treba naplno venovať“. Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová začiatkom roka pre TASR uviedla, že „zmenu volebných obvodov si vedia v strane predstaviť“. Odlišné postoje koaličných strán podporujúcich to isté vo dvoch spoločných vládach dokazujú, že spoločný plán práce brali na ľahkú váhu. Napokon ide o výťahové strany bez štruktúr, s diskutabilným hodnotovým ukotvením. A presne pre tento typ strán predstavuje väčší počet volebných obvodov existenčnú hrozbu.

Postačia pritakávači?

Zdá sa, že štvrťstoročie od prvý parlamentných volieb, keď bol zo Slovenska vytvorený jeden volebný obvod a do spoločenského priestoru konečne presakuje vecná diskusia o potrebe zmeny volebných obvodov, ktoré sa v decentralizovanej krajine najviac podpísali pod skorodovanie politiky, je téma zabetónovania zlých pravidiel existenčnou otázkou ministrán evidentnejšia, ako sme si pripúšťali.

Nedokazujú to iba chabé argumenty SaS, prečo ponechať tzv. Mečiarov dar, alebo liknavosť strany Za ľudí, ktorá síce podporuje viac volebných obvodov, ale iba naoko, prípadne vypočítavosť Sme rodina, pretože namiesto toho, aby „priznala farbu“, radšej odkláňa pozornosť iným smerom. Korunu všetkému dáva OĽaNO, ktoré navrhuje do Ústavy SR zakomponovať to, aby bolo možné meniť zákon o voľbách len ústavnou väčšinou v parlamente.

Podľa Igora Matoviča „je tu evidentná hrozba posledných demokratických volieb, ak takúto bariéru nedáme do ústavy“. Predseda OĽaNO dokonca tvrdí, že zrušenie jedného volebného obvodu „môže priniesť katastrofálne výsledky v nasledujúcich voľbách“. Je viac ako isté, že Matovičovi a každému ďalšiemu lídrovi, ktorému vyhovuje jeden volebný obvod pre parlamentné voľby, stačia v poslaneckom klube pritakávači bez legitimity. Uvedomujú si, že poslušnosť a vďaka za dobré miesto na kandidačnej listine sú viac ako to, že poslancov do parlamentu vyšlú voliči na základe sily preferenčných krúžkov z regiónov.

Betón riadne popraskal

Zabetónovaný model, v ktorom kandidátom netreba legitimitu vychádzajúcu z počtu preferenčných krúžkov, ale postačí zaviazanosť straníckej centrále, spôsobili deformáciu celého politického systému. Živíme výťahové strany, doplácame na tých, čo majú parlament za odmenu alebo za zásluhy. Betón však riadne popraskal a vidíme, že toto, čo máme, sme nechceli.

Za bežné považujeme strany bez regionálnych štruktúr, ktoré sa nám vysmievajú, lebo stranícka centrála je viac ako interakcia s regiónmi. Tolerujeme fiktívnu legitimitu poslancov parlamentu. V pomerne decentralizovanej krajine sme sa zmierili s manažovaním prostredníctvom úzkych vedení politických eseročiek. Slovensko oslavuje 30 rokov svojej samostatnosti. Je viac ako isté, že bez politických strán sa to nedá. Nepotrebujeme nové partaje, ale lepšie strany. Prvým krokom na ich zlepšenie a určite aj „prečistenie“ je zmena volebného obvodu. Ak už nie spôsobom, aby sme mali toľko volebných obvodov, koľko máme krajov, potom aspoň rozumným ústupkom, aby sme polovicu parlamentu volili tak ako doposiaľ a druhú v krajoch. Už nebudú exkluzívne kluby, pretože sa budú musieť etablovať v regiónoch, čo ich prinúti reálne sa prepojiť s územím a budú musieť udržiavať skutočné interakcie s ľuďmi.

Iba tak skončíme s výťahovými stranami a budúcnosť každého poslanca v parlamente budú mať v rukách voliči. Už sa nebudeme musieť škeriť, že milióny obyvateľov zastupuje politik, ktorý na vlastnej koži cíti, že v parlamente je na stáži, na ktorú ho vyslala centrála, a nie voliči. Takýmto „výtlakovým“ poslancom to je síce jedno, ale sú vizitkou každého z nás. Lebo napokon my sme to dopustili. Minimálne pasivitou a zmierením sa s tým, že volebný systém generuje divné strany s čudnými politikmi. Presnejšie s tými, ktorí hľadajú nezmyselné výhovorky na to, aby sa udržal skorodovaný volebný systém, ktorý dal zelenú výťahovým stranám.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik