Účasť na referende, ktoré sa konalo uplynulú sobotu (21. januára 2023) bola očakávaná medzi 20-30 percentami, politológa Radoslava Štefančíka teda nijako neprekvapila. Vyplýva z nej podľa neho niekoľko vecí, ktoré by si politici mali uvedomiť.
Štefančík si myslí, že 27 percentná účasť nie je až taká bezvýznamná, ako mnohí naznačujú. Nedostatočnú komunikáciu referenda však vyčíta aj samotným jeho iniciátorom. Voličom podľa neho nebola celkom jasná otázka a o čom vlastne rozhodujú a mnohých pri neúčasti ovplyvnil decembrový pád vlády.Upozorňuje, že politici sa o blaho občana, či štátu veľmi nezaujímajú, potrebujú získať peniaze, mnohí určite aj na kampaň. O zbytočnom odkladaní termínu predčasných volieb hovorí aj strana Hlas-SD.
"Na jednej strane, vôbec to nie je malé číslo a nie je to taký debakel, ako sa to snažia interpretovať niektorí politici," myslí si Štefančík.
"Na druhej strane, keď si uvedomíme, v akej dobe žijeme, aké problémy má táto vláda, že je na Ukrajine vojna, že máme vysoké ceny energií, bežných tovarov a služieb, nebolo to zase až také prevratné číslo, hovorí politológ a vládnej koalícii pripomína, že to číslo nebolo nízke.
Opoziční politici médiám, zvlášť tým verejnoprávnym vyčítali, že referendum je málo diskutované, že chýba aj základná informovanosť o podmienkach, úšasti, chýbali okrúhle stoly...
"Nebola to téma, o ktorej by sa diskutovalo tak intenzívne, ako by sa možno žiadalo vzhľadom na to, že to bola otázka v ľudovom hlasovaní," súhlasí do určitej miery Štefančík. Na druhej strane však lídrom opozičných strán vyčíta, že tému možno málo komunikovali so svojimi sympatizantmi - podľa neho praktivky nerobili predreferendovú kampaň.
"Zdalo sa mi, že absentovala aj intenzívnejšia odborná diskusia práve o obsahu tej otázky. Nadobudol som dojem, že mnohí ľudia ju interpretovali ako otázku proti tejto vláde, pričom to tak nebolo," dodáva Štefančík.
Ak by sa aj koaličné strany dohodli na nejakom pokračovaní, referendum by to podľa Štefančíka neovplyvnilo, pretože to nebolo hlasovanie o tejto, ale o každej z nasledujúcich vlád.
"Ak by referendum bolo úspešné, znamenalo by to, že nielen to aktuálne, ale aj budúce volebné obdobia by bolo možné skrátiť aj na základe ľudového hlasovania, respektíve obyčajným uznesením v parlamente, čo doteraz možné nie je," vysvetľuje Štefančík.
"Videli sme Roberta Fica (Smer SD), ktorý povedal, že ten výsledok je ohromujúci. Vyše 1,1 milióna voličov je skutočne veľké číslo na to, aby boli koaličné strany spokojné. Vôbec by som to neinterpretoval tak, že ľudia sú proti možnosti skracovať volebné obdobie tak, ako to bolo navrhnuté v otázke," reaguje Štefančík na vyjadrenie poslanca Šipoša (OĽaNO.,
Ten sa ešte v sobotu vyjadril o referende, ako o úspechu koalície, s ktorou sú ľudia natoľko spokojní, že k referendu jednoducho nešli. Politológ to nevidí tak jednoznačne. Podľa neho ľudia len neboli politicky motivovaní v rozhodovaní o tejto otázke. Časť voličov však mohlo v neúčasti ovplyvniť aj to, že vláda už vlastne padla, takže je o všetkom rozhodnuté.
Štefančík si myslí, že záujmy občana sú pre politikov a ich rozhodnutí, vykonať predčasné voľby 30. septembra, až za straníckymi záujmami.
"Určite nejde o blaho republiky, lebo ak by oň išlo, tak by ten termín bol pravdepodobne v máji alebo v júni, a to v kontexte schvaľovania zákona o štátnom rozpočte," myslí si politológ a pripomína, že septembrový termín volieb so sebou prinesie napríklad možné rozpočtové provizórium, čo môže byť problém vzhľadom na celkovú politickú situáciu.
Ak budú voľby skutočne vyhlásené na posledný septembrový deň (hlasovať v NR SR by sa o tom malo v utorok, 24. januára, pozn. red.), bude veľmi dôležitá súčinnosť prezidentky a dočasnej vlády.
"Tie najdôležitejšie rozhodnutia musia prejsť s jej súhlasom. Viem si predstaviť, že banálne legislatívne normy prejdú aj s podporou opozičných strán. Pre nás je veľmi dôležité, že sa začína predvolebná kampaň. Bude to veľmi hektické, možno to bude špinavé, nebude to pekné a určite to bude veľmi drahé," uzatvára Štefančík.
"Igor Matovič (OĽaNO) tára o akejsi psej povinnosti samozvaných demokratov nedopustiť voľby čím skôr, lebo by nedopadli podľa ich chorých predstáv, ale podľa vôle ľudu. Richard Sulík (SaS) otvorene hovorí, že do septembra ešte treba stihnúť niekoho zavrieť," myslí si Pellegrini. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) podľa neho potrebuje čas na vznik svojej novej strany.
Pellegrini to považuje za výsmech do očí občanom, ktorí prišli 21. 1. na referendum, a tiež tým, ktorí v prieskumoch žiadajú predčasné voľby čím skôr.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme!