Felipe Sánchez Lopéz je riaditeľom zariadenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti v Česku, no žije na Slovensku. Tu sa jeho aktivity viac, ako desaťročie, sústredia na zlepšovanie pracovných podmienok pre zamestnancov v sociálnych službách. Jeho pohľad na "stabilizačný príspevok" pre zamestnancov v sociálnych službách vám prinášame bez redakčných zásahov.
Lopez vo svojom článku upozorňuje na nesystémovosť tohto príspevku a upozorňuje aj na fakt, že podobné príspevky sú z hľadiska menežéra nezmysel. Upozorňuje tiež, že pre priemerného starobného dôchodcu sa sociálne služby stávajú nedostupnými a vyjadruje obavy z toho, že pri podobných krokoch kompetentných kvalita personálu v sociálnych službách a zdravotníctve určite neporastie.
Sociálne služby na Slovensku sa dlhodobo stretávajú s problémom, ktorý buble ako voda v hrnci. Nebudeme si naivne tvrdiť, že sa snažíme, ale snaha niekedy nestačí. Štatistické ukazovatele a hlavne atraktivita jednotlivých profesií je dôkazom toho, že niečo nefunguje správne. Nositeľmi kvality každej služby sú vždy ľudské zdroje, to vie aj priemerný manažér a nepotrebuje k tomu XY titulov. Neustále diskutujeme o kvalite sociálnych služieb, vymýšľame kontrolné mechanizmy na dodržiavanie štandardov kvality, ľudských práv a podobne... Aké zlepšenie v oblasti rozvoja ľudských zdrojov máme za posledné roky? Posúvanie pomyselnej desatinnej čiarky na výplatnej páske nie je výkon, za ktorý si budeme "mastiť" ego.
Človek nemusí mať vysokú školu na to, aby pochopil, že tento premyslený ťah nie je riešenie problému, ale iba jeho oddialenie. Čo bude po troch rokoch? Nová vláda, ale starý problém a ideme odznovu. Asi je potrebné povedať narovinu, že tento príspevok nerieši situáciu, ktorá je dlhodobým tŕňom v oku, ale zatvára ústa. Premýšľame, že prečo tieto dohody nepodpisujú zdravotnícki pracovníci, no lebo by boli hlúpi. Na trhu práce sú žiadaní a v zdravotníckom zariadení dostanú viac a možno aj nejaký "nástupný bonus". Migračná pracovná turistika je každodennou realitou. V najväčšej facebookovej skupine venujúcej sa sociálnym službám na Slovenku sa nerieši nič iné iba stabilizačný príspevok. Dobrý mesiac som nevidel nič o kvalite poskytovaných služieb. Pre ľudí, ktorí plánujú zotrvať v profesií je to zaujímavá možnosť prilepšiť rodinný rozpočet.
Stabilizačné príspevky, náborové príspevky a iné hlúposti, sú z hľadiska managementu absolútna blbosť, ktorá má krátkodobý efekt. Myslieť si, že to v danej situácií pomôže, je naivné a hlúpe. Je pravdou, že veľká skupina ľudí pristúpi na podmienky dohody, ale výraznú zmenu, hlavne v personálnych normatívach, neverím, že uvidíme. Musím uznať, že súčasná situácia nám aspoň filtruje ľudí, ktorí sú hanbou sociálnych služieb a nemajú v tejto oblasti čo robiť.
Príspevok, o ktorom sa hovorí všade, ale v podstate nikto nič nevie. Dodnes nie je poriadne známe, čo si zamestnanci nájdu vo výplatných páskach a hlavne kedy. Amaterizmus a hmlisté opatrenia situáciu iba zhoršujú a zahrávajú sa s existenčnými problémami zamestnancov. Oblasti ako zdravotníctvo a sociálne služby sú službami všeobecne verejného záujmu a ich úroveň odzrkadľuje vyspelosť spoločnosti. Za posledné roky sme si zvykli, že riešenie problémov prichádza päť minút po dvanástej a celospoločenské prostredie na viacerých obyvateľov pôsobí už toxicky. Dostali sme sa do štádia, že CENA DÔSTOJNEJ STAROBY je tak vysoká, že človek s priemerným starobným dôchodkom jej nie je schopný. Zariadenia, v ktorých sa platia „šialené“ poplatky sú len odzrkadlením katastrofálneho systému sociálneho zabezpečenia, ktorý paradoxne v sociálnom štáte vytvára ešte väčšie priepasti medzi obyvateľstvom.
Neviem, či je to štandardom alebo štandardy kvality sú iba zdrap papiera, ktorý nám tu rôzne "firmičky" vypracujú za tisíce eur a nikto sa v tom nevyzná. Za nedodržanie hrozia poskytovateľom sankcie, ale personálny štandard je akýmsi verejným tabu, ktorý sa "nejakým" spôsobom toleruje. Nebudeme si klamať, že niektorí poskytovatelia nemajú pre svojich zamestnancov ani povinné ochranné pracovné pomôcky, obrovským problémom je aj porušovanie Zákonníka práce a v neposlednom rade podmienky v akých musia zamestnanci pracovať. Absencia personálu je iba vyústením situácie, ktorá sa nijako nestabilizuje, ale skôr naopak, podporuje odchod zamestnancov za hranice alebo do iných profesií. Nedostatok nie je chybou zamestnávateľa, ale systémovým nastavením, ktoré robí z práce v sociálnych službách „lukratívne“ povolanie. Každý riaditeľ má „svoju“ organizáciu riadiť a ľudí viesť, ale v poslednej dobe mám pocit, že ide skôr o krízový management. Súčasné provizórium je hanbou, v akých podmienkach niektorí poskytovatelia musia vykonávať svoju činnosť. Je nemysliteľné, aby niektorí poskytovatelia poskytovali registrovanú sociálnu službu.
Ak dnes hovoríme o tom, že v súčasných podmienkach kvalita sociálnych služieb nedosahuje potrebnú úroveň, tak po týchto skvelých opatreniach bude útechou iba to, že sa situácia nezhorší. Problémom nie je iba udržať zamestnancov, ale hlavne vytvoriť prostredie, do ktorého nové pracovné sily budú prichádzať. Únava „materiálu“ je časovo podmienená, takže pokiaľ sa vážne nezačneme zaoberať aktuálnou situáciou, čakajú nás ťažké časy. Kto si myslí, že je to iba fabulácia, tak sa stačí pozrieť na dnešné zdravotníctvo. Výrazný odliv stredného zdravotníckeho personálu prakticky znemožnil fungovanie niektorých oddelení a eliminoval zdravotnú starostlivosť minimálne do počtu ošetrených pacientov. Prístrojové vybavenie by bolo, ale...
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme