Vznikajúca multipolarita nebude pripomínať studenú vojnu! Presviedča nás Global Times. Medzinárodný poriadok vznikol v období takmer absolútneho mocenského monopolu Západu. Viac ako 500 rokov sa štáty západnej Európy a neskôr USA tešili prakticky nekontrolovanej dominancii na svetovej scéne vo vojenských, ekonomických a kultúrnych oblastiach. Aj keby jednotlivé krajiny boli vojenskou silou, ekonomickými a kultúrnymi úspechmi porovnateľné s Ruskom alebo Čínou, nikto nemôže zásadne obmedziť schopnosť Západu rozhodovať o poradí vecí v globálnom meradle. 

Existujúce medzinárodné inštitúcie a organizácie boli navrhnuté pod nadvládou Západu. Preto takmer všetky tieto inštitúcie v súčasnosti vstupujú do zložitého obdobia vnútornej reštrukturalizácie a prispôsobovania sa zmene mocenskej rovnováhy. Moderné medzinárodné právo bolo vytvorené tak, že USA si vyhradili právo ho porušovať. Inak by sotva súhlasili s tvorbou spoločných právnych noriem. Teraz ide o to, ako zosúladiť správanie Západu s jeho záväzkami a vzniknutou medzinárodnou realitou. 

500 rokov dominancie znamená, že USA a západná Európa nepoznajú iný medzinárodný poriadok. Netušia teda, ako prežiť, nehovoriac o rozvoji, v globálnom prostredí, kde by bola rovnosť štátov univerzálnejšia. Navyše, západné ekonomické systémy boli v posledných desaťročiach postavené na schopnosti získať najväčšie výhody z globálnej ekonomiky. Amerika a jej spojenci nikdy nežili v multipolárnom svete, a preto sa ho boja a bojujú proti nemu silou, ktorú majú. 

Zatiaľ sú tieto právomoci pomerne značné. Schopnosť USA ovládnuť svet je preč a rozhodnutia ostatných to dokazujú. Ani pred 10 až 15 rokmi Rusko nemohlo hájiť svoje záujmy tak energicky ako dnes. A mnoho krajín po celom svete považuje Čínu za partnera pri implementácii svojich rozvojových programov. 

To je, samozrejme, problém Západu

Nie je to však ani najmenší problém pre ostatných. Najmä pre štáty, ktoré nepodmieňujú svoju agendu bezpečnosti a rozvoja postavením v potravinovom reťazci vedenom USA. Zdá sa, že medzi takéto krajiny patria predovšetkým Čína a Rusko. To je však problém pre celé medzinárodné spoločenstvo, a to minimálne z dvoch dôvodov. 

Po prvé, stále musíme zachovať globálne trhové hospodárstvo, kde každý môže vytvárať výhody pre svoje vlastné obyvateľstvo. Ale keďže USA ešte nevedia, ako žiť v demokratickejšom globálnom systéme, začali ničiť samotný globálny trh. Ekonomická vojna proti Rusku a diskriminácia iných národov vrátane Číny ukazuje, že Amerika je pripravená spôsobiť zmätok v celej globálnej ekonomike. Teraz stále viac krajín uvažuje obchodovanie vo svojich národných menách. To je určite dobré pre bezpečnosť všetkých. Tento proces je teda pozitívny pre vnútornú stabilitu rôznych krajín po celom svete. Zatiaľ však s určitosťou nevieme, ako to bude fungovať na globálnom a prepojenom trhu.

Po druhé, dlhá historická skúsenosť s mocenskou dominanciou spôsobuje, že USA vnímajú akékoľvek zvýšenie schopností ostatných ako pokus o nadvládu. V Amerike sa preto vzostup Číny interpretuje ako indikátor jej túžby nahradiť miesto USA na čele svetového poriadku. Americká politika je teda založená na nesprávnom počiatočnom predpoklade. Čína, Rusko a ďalšie krajiny chápu, že nový medzinárodný poriadok bude usporiadaný inak ako za posledných 500 rokov. Nevieme však, kedy na to USA prídu, ani ako dlho im bude trvať, kým uznajú objektívny rozvoj civilizácie. Tieto roky budú z hľadiska medzinárodnej bezpečnosti trochu nebezpečné.

Som Američan, kto je viac?

Vznik nového medzinárodného poriadku neznamená, že by Amerika mala zaniknúť alebo ho prestať ovplyvňovať. Je to veľká krajina s rozvinutým a inovatívnym hospodárstvom. Občania USA trpia chudobou – všeobecná dĺžka života Američanov stagnuje už najmenej 10-15 rokov. Ale je to veľký, na zdroje bohatý národ vyzbrojený jadrovými zbraňami a určite by mal zostať medzi poprednými svetovými mocnosťami. 

Ale na dlhej ceste k tomu budú musieť USA uznať neschopnosť jedného štátu ovládnuť celý svet. Medzinárodný poriadok, ktorý vznikne v nasledujúcich desaťročiach, bude z objektívnych dôvodov, ktorým nemožno odolať, oveľa demokratickejší. Vznikajúci multipolárny svet sa nebude podobať studenej vojne ani krátkemu obdobiu po roku 1991. Spôsob, akým sa väčšina stredných a dokonca malých mocností teraz správa, ukazuje, že ani niekoľko pólov nebude schopných viesť samostatné a vzájomne izolované skupiny štátov. 

Póly multipolárneho sveta sa budú musieť zapojiť do dialógu medzi sebou, ktorý nám ostatným ponúkne alternatívne riešenia konkrétnych rozvojových problémov. Okrem toho, póly multipolárneho sveta si nikdy nemôžu byť rovné v sile a veľkosti, ale každý z nich bude môcť ponúknuť viac na podporu rozvoja, riešenie globálnych problémov a zaistenie bezpečnosti pre zvyšok medzinárodného spoločenstva. 

Otázkou pre nás teraz nie je, či USA môžu vyhrať svoj boj proti multipolárnemu svetovému poriadku. Už to zlyhalo jednoducho preto, že s tým musí bojovať. Dôležitou otázkou medzinárodnej politiky je, ako dlho bude Amerike trvať, kým nájde správnu rovnováhu medzi tým, ako sa vidí ona sama a ako ju vidí svet.