Mnoho ľudí pozná prvú slohu štátnej hymny Slovenskej republiky a spieva ju "po starom", ako bola schválená počas federácie s Čechmi. Väčšina ľudí pozná jeden zo symbolov SR, štátnu hymnu, ako ju používame dnes. Vedeli ste ale, že pôvodná hymna mala až štyri strofy?
Autorom slovenskej hymny je Janko Matúška a s jej vznikom sa spájajú búrlivé udalosti čias štúrovcov. Slovenská štátna hymna si onedlho pripomenie 180-te výročie svojho vzniku. Janko Matúška bol študent z Oravy, ktorý bol neskôr literárne činný ako autor lyrickej poétie, či zbierok povestí
Ľudovíta Štúra ako pedagóga v roku 1843 suspendovali z funkcie námestníka Evanjelického lýcea v Bratislave. 22 študentov (z približne 60) na protest proti tomuto kroku vrchnosti v roku 1844 odišlo z lýcea do Levoče, cestou si to podaktorí rozmysleli a tak ich do perly Spiša dorazilo len 13. Práve pri odchode znela pieseň napísaná na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku po prvýkrát.
Slovenskí evanjelici v roku 1842 usporiadali petičnú akciu namierenú proti silnejúcemu maďarskému tlaku. Doplatil na to vtedajší profesor Ľudovít Štúr Štúr, ako jeden z aktivistov petície..
Prvý zápis tejto piesne urobil Viliam Paulíny-Tóth pod názvom Prešporskí Slováci, budúci Levočania a známa je aj ako Ponad Tatru blýska. Zaujímavosťou je, že mala šesť strof. Ako štvorstrofú ju vydala Domová pokladnica (čosi ako ročenka) v roku 1851. Tam vyšla anonymne, pod názvom Dobrovoľnícka.
So vznikom Československej republiky v roku 1918 bolo nutné stanoviť ako jeden zo symbolov novo vzniknutého štátu aj štátnu hymnu. 12. decembra 1918 sa preto rozhodlo, že ako slovenská časť štátnej hymny bude slúžiť prvá strofa práve tejto piesne. Zaujímavosťou je, že niektoré zdroje uvádzajú aj 13. december. Jej text však bol zmenený z pôvodného "Zastavme ich bratia" na "Zastavme sa bratia". K pôvodnému textu sa hymna vrátila v roku 1993, kedy sa do oficiálneho znenia štátnej hymny dostala aj druhá strofa.
Narodil sa 10. januára.1821 v Tvarožnej (Dolný Kubín). Po štúdiách na lýceu v Bratislave a v Levoči sa v roku 1844 vrátil na rodnú Oravu. V pamätnom meruôsmom roku sa zapojil do organizovania slovenského povstania na Orave. To bolo neúspešné, no nechalo stopy na Matúškovom zdraví. V tom čase sa aj literárne odmlčal, dovtedy písal lyrické básne a povesti. Neskôr, s podlomeným zdravím, pôsobil v Dolnom Kubíne, Oravskom Podzámku ale aj v Trstenej, ako úradník. Zomrel 11. januára.1877 v rodnom meste.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme