Vzhľadom na históriu Minských dohôd  je  nepravdepodobné, že by sa podarilo Rusko diplomaticky odradiť od vojenskej ofenzívy. Zdá sa teda, že rok 2023  bude rokom pokračujúcej násilnej konfrontácie. Pre Consortium News to skonštatoval komentátor, expert a spisovateľ, bývalý zpravodajský dôstojník námornej pechoty USA a zbrojný inšpektor OSN Scott Ritter.

Názor Scotta Rittera prináša redakcia HD v plnom znení.

Po takmer roku dramatických udalostí, kedy sa počiatočný ruský postup stretával s ukrajinskými protiútokmi, sa frontové línie v prebiehajúcom rusko-ukrajinskom konflikte stabilizovali a obe strany vedú krvavú pozičnú vojnu, v ktorej sa navzájom drvia v brutálnom súboji a čakajú na ďalšiu významnú iniciatívu strán.

Vnímanie ukrajinských víťazstiev je zavádzajúce

S blížiacim sa ročným výročím ruskej invázie na Ukrajinu predstavuje skutočnosť, že sa Ukrajina dostala v konflikte tak ďaleko, morálne a v menšej miere aj vojenské víťazstvo.

Od  predsedu zboru náčelníkov štábov USA  až  po riaditeľa CIA  veľká väčšina vysokých vojenských a spravodajských činiteľov na Západe začiatkom roku 2022 odhadovala, že ruská vojenská ofenzíva proti Ukrajine povedie k rýchlemu a rozhodujúcemu ruskému víťazstvu.

Odolnosť a húževnatosť ukrajinskej armády prekvapila všetkých, vrátane Rusov, ktorých pôvodný akčný plán vrátane vyčlenených síl sa ukázal ako neadekvátny zadaným úlohám. Toto vnímanie ukrajinského víťazstva je však zavádzajúce.

Smrť diplomacie

Ako sa usadzuje prach na bojovom poli, objavuje sa vzorec týkajúci sa strategickej vízie, ktorá stojí za rozhodnutím Ruska napadnúť Ukrajinu. Zatiaľ čo Západ naďalej vykresľuje ruskú akciu ako unáhlený akt nevyprovokovanej agresie, objavil sa vzorec faktov, ktorý naznačuje, že  ruské argumenty pre preventívnu kolektívnu sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN  môžu mať opodstatnenie.

Nedávne priznania predstaviteľov zodpovedných za prijatie minských dohôd z rokov 2014 aj 2015 ( bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko, bývalý francúzsky prezident Francois Hollande a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová ) ukazujú, že cieľ minských dohôd o podpore mierového riešenia konfliktu na Donbase po roku 2014 mezi ukrajinskou vládou a proruskými separatistami bol lživý.

12. februára 2015: Ruský prezident Vladimír Putin, francúzsky prezident Francois Hollande, nemecká kancelárka Angela Merkeová a ukrajinský prezident Petro Porošenko na rokovaniach normandského formátu v bieloruskom Minsku. (Kremeľ)

Namiesto toho boli minské dohody podľa tejto trojice jednoduchým prostriedkom, ako získať Ukrajine čas, aby mohla s pomocou NATO vybudovať armádu schopnú dostať Donbas na kolená a vyhnať Rusko z Krymu.

V tomto svetle získava  zriadenie stáleho výcvikového strediska USA a NATO na západnej Ukrajine  – ktoré v rokoch 2015 až 2022 vycvičilo približne 30 000 ukrajinských vojakov podľa štandardov NATO s jediným cieľom čeliť Rusku na východnej Ukrajine – úplne novú podobu.

Priznaná dvojkoľajnosť Ukrajiny, Francúzska a Nemecka je v kontraste s opakovaným naliehaním Ruska pred jeho rozhodnutím o invázii na Ukrajinu z 24. februára 2022, aby boli minské dohody plne realizované.

V roku  2008 bývalý veľvyslanec USA v Rusku William Burns, súčasný riaditeľ CIA , varoval, že akákoľvek snaha NATO o začlenenie Ukrajiny do jeho radov bude Ruskom vnímaná ako hrozba pre jeho národnú bezpečnosť a v prípade pokračovania vyvolá ruskú vojenskú intervenciu. Toto Burnsovo memorandum poskytuje veľmi potrebný kontext k  iniciatívam Ruska zo 17. decembra 2021, ktorých cieľom je vytvoriť nový európsky bezpečnostný rámec, ktorý by Ukrajinu udržal mimo NATO.

Jednoducho povedané, trajektóriou ruskej diplomacie bolo vyhýbanie sa konfliktom. To isté nemožno povedať o Ukrajine ani o jej západných partneroch, ktorí sledovali politiku rozširovania NATO spojenú s riešením krízy v Donbase/Kryme vojenskými prostriedkami.

Zmena hry, nie víťaz hry

Reakcia ruskej vlády na neúspech ruskej armády poraziť Ukrajinu v úvodných fázach konfliktu poskytuje dôležitý pohľad na myslenie ruského vedenia, pokiaľ ide o jeho ciele a zámery.

Rusi, ktorým bolo odoprené rozhodujúce víťazstvo, sa zdali byť pripravení prijať výsledok, ktorý obmedzuje ruské územné zisky na Donbas a Krym a dohodu Ukrajiny o nevstupovaní do NATO. Rusko a Ukrajina boli skutočne na pokraji formalizácie dohody v tomto zmysle pri rokovaniach, ktoré sa mali uskutočniť v Istanbule na začiatku apríla 2022.

Tieto rokovania však boli zmarené  po zásahu vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona,  ktorý spojil ďalšie poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine s ochotou Ukrajiny vynútiť si ukončenie konfliktu na bojisku, na rozdiel od rokovaní. Johnsonov zásah bol motivovaný hodnotením zo strany NATO, že počiatočné ruské vojenské neúspechy svedčia o ruskej slabosti.

9. apríla 2022: Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj berie britského premiéra na prechádzku po Kyjeve. (Prezident Ukrajiny, Public domain)

Nálada v NATO, ktorá sa odráža vo  verejných vyhláseniach generálneho tajomníka NATO Jense Stoltenberga  („ Ak zvíťazí ruský prezident Vladimír Putin, bude to nielen veľká porážka pre Ukrajincov, ale bude to porážka, a to nebezpečná, pre nás všetkých “) a  ministra obrany USA Lloyda Austina  („ Chceme vidieť Rusko oslabené do tej miery, aby nemohlo robiť také veci, aké robilo pri invázii na Ukrajinu “), smerovala k využitiu rusko-ukrajinského konfliktu ako zástupnú vojnu, ktorej cieľom je oslabiť Rusko do tej miery, aby sa už nikdy nesnažilo podniknúť vojenské dobrodružstvo podobné tomu na Ukrajine. V kombinácii s nešťastnou ekonomickou vojnou bolo tiež cieľom zvrhnúť ruskú vládu, ako vlani na jar priznal prezident Joe Biden.

Táto politika poslúžila ako podnet na poskytnutie pomoci Ukrajine v hodnote viac ako 100 miliárd dolárov, vrátane desiatok miliárd dolárov na moderné vojenské vybavenie.

Tento masívny prílev pomoci zmenil pravidlá hry  a umožnil Ukrajine prejsť z prevažne obranného postoja k obnove ukrajinskej armády, vycvičenej, vybavenej a organizovanej podľa štandardov NATO, ktorá začala rozsiahle protiútoky a úspešne vytlačila ruské sily z veľkých častí Ukrajiny. Nebola to však víťazná stratégia – zďaleka nie.

Vojenská matematika

Impozantné ukrajinské vojenské úspechy, ktoré boli umožnené vďaka vojenskej pomoci NATO, prišli na obrovskú cenu v podobe životov a materiálu. Hoci je ťažké presne vyčísliť straty, ktoré utrpela ktorákoľvek zo strán, je všeobecne uznávané, a to aj ukrajinskou vládou, že  ukrajinské straty boli obrovské.

Vzhľadom na to, že bojové línie sú v súčasnej dobe stabilizované, otázka, kam sa vojna bude uberať, sa zužuje na základnú vojenskú matematiku – stručne povedané, na príčinný vzťah medzi dvoma základnými rovnicami, ktoré sa točia okolo rýchlosti vyhorenia (ako rýchlo sú straty udržiavané) verzus rýchlosti doplňovania (ako rýchlo je možné tieto straty nahradiť).

Zdá sa, že NATO ani Spojené štáty nie sú schopné udržať množstvo zbraní, ktoré boli dodané na Ukrajinu a ktoré umožnili úspešné jesenné protiútoky proti Rusom.

Toto vybavenie bolo z veľkej časti zničené a hoci Ukrajina neustále trvá na tom, že potrebuje viac tankov, obrnených bojových vozidiel, delostrelectva a protivzdušnej obrany, a  hoci sa zdá, že nová vojenská pomoc príde, bude do bitky prichádzať neskoro a v nedostatočnom množstve, aby mala na bojisku víťazný dopad.

Rovnako počet strát, ktoré Ukrajina utrpela a ktoré niekedy dosahujú viac ako 1 000 mužov denne, ďaleko presahuje jej schopnosť mobilizovať a vycvičiť náhradníkov.

Prezident Joe Biden predniesol 3. mája 2022 v závode Lockheed Martin v Troy v Alabame poznámky „stojac s Ukrajinou“. (Biely dom, Adam Schultz)

Na druhej strane Rusko práve dokončuje mobilizáciu viac ako 300 000 mužov, ktorí sú podľa všetkého vybavení najmodernejšími zbraňovými systémami z ruského arzenálu.

Až tieto sily dorazia v plnom počte na bojisko, niekedy koncom januára, nebude mať Ukrajina žiadnu odpoveď. Táto krutá realita v spojení s ruskou anexou viac ako 20 % ukrajinského územia a škodami na infraštruktúre blížiacimi sa k 1 biliónu dolárov neveští pre budúcnosť Ukrajiny nič dobré.

Staré ruské príslovie hovorí: „Rus zapriaha pomaly, ale jazdí rýchlo.“ Zdá sa, že práve to sa deje v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom.

Ukrajina aj jej západní partneri sa snažia udržať konflikt, ktorý sami iniciovali, keď v apríli 2022 odmietli možné mierové urovnanie. Rusko sa po začiatku na zadných nohách do značnej miery preskupilo a je pripravené obnoviť rozsiahle útočné operácie, na ktoré Ukrajina ani jej západní partneri nemajú adekvátnu odpoveď.

Vzhľadom na históriu minských dohôd je navyše nepravdepodobné, že by sa podarilo Rusko odradiť od vojenskej ofenzívy prostredníctvom diplomacie. Zdá sa teda, že rok 2023 sa rysuje ako rok pokračujúcej násilnej konfrontácie vedúcej k rozhodujúcemu ruskému vojenskému víťazstvu.

Ako Rusko potom toto vojenské víťazstvo premení na udržateľné politické riešenie, ktoré sa prejaví v mieri a bezpečnosti v regióne, sa ešte len ukáže.

Zdroj: cz24news

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME