Významný český politológ profesor Oskar Krejčí pri bilancovaní uplynulého roka v rozhovore pre české Parlamentní Listy kladie otázku: „Nie je vojna na Ukrajine obdobou afganskej pasce?“ Podľa profesora nemožno vylúčiť, že tento rok bude ešte horšie ako vlani…
Pozeráme sa na túto vojnu síce cez emócie, ale predsa len z diaľky. Ťažko odhadnúť, ako a kedy dôjde k zlomu. Isté iba je, že v marci budúceho roka budú v Rusku prezidentské voľby, v USA v novembri toho istého roku... Vrchol prezidentskej kampane v týchto krajinách by mohol byť hraničný termín, ktorý sa dá z hľadiska ukončenia vojny odhadnúť. Snáď ale vojna skončí skôr.
Zatiaľ sledujeme reorganizáciu ruskej armády, odchod od brigád, zavedených po vojne v Gruzínsku, späť k divíziám. Divízie by mohli byť útvar schopný väčších prelomových a obkľučovacích operácií ako počas druhej svetovej vojny. Lenže na Ukrajine sa odohráva nový typ vojny: keď Stalin dostal od Sorgeho z Tokia informáciu, že japonská armáda nefasuje teplé oblečenie, bolo jasné, že môže presunúť jednotky z východu krajiny na front na západe – a Hitler sa to dozvedel, až keď tieto posily zaútočili. Dnes sa ale na fronte aj v tyle hrajú šach, všetky figúrky, ich zhromaždisko aj presuny sú z družíc vidieť.
Záleží na kritériách, pre mňa je najdôležitejšie, ako štátnik pomáha nájsť cestu k mieru. Nielen koniec vojny, ale aj zakódovanie mieru do nového usporiadania Európy. Keď pominieme prezidentov bojujúcich strán, asi najpozoruhodnejšou postavou je turecký prezident Recep Erdogan. Niektoré vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona boli nádejné, ale vyzerá to, že sa ich sám zľakol. Angela Merkelová by si za svoje tvrdenie, že Minské dohody mali len získať čas na prípravu Ukrajiny na vojnu, určite zaslúžila poriadok – len nie je jasné, od koho. Tak trochu potvrdila Putinovu tézu, že sa vojne predísť nedalo.
To sa odhadnúť vôbec nedá. Súčasné únijné hlasno vyhlasované plány obnovy sú len PR, obyčajná propaganda.
Politika Západu, ktorá núti Moskvu a Peking k čoraz užšej spolupráci, trvá tri desaťročia. Dnes si stačí prečítať Strategickú koncepciu NATO schválenú vlani na summite Aliancie: dočítate sa tam, konkrétne v článku 13, že Čína ohrozuje naše „záujmy, bezpečnosť a hodnoty“. To je, ako by ste povedali, že NATO deň po tom, ako vyhrá vojnu proti Rusku na Ukrajine, obráti sa proti Číne.
O tom, že sa USA rútia do vojny s Čínou, sa tiež píše niekoľko rokov. Už dnes má ale Čína k dispozícii 350 jadrových náloží, na rok 2027 sa odhaduje, že ich bude mať 700. Proti takému štátu by chcel bojovať len strategický negramot, ktorý predpokladá, že vojna s Čínou sa bude odohrávať len na území Číny.
Merané novoročnými prognózami z januára 2022 – minulý rok sa vymkol kontrole aj tým najlepším veštiarňam. Okrem iného preto, že sa zrejme pomýlili aj hlavní aktéri vojny na Ukrajine, teda tí v Moskve a vo Washingtone.
Nemá cenou zaoberať sa jednotlivosťami, poďme sa pozrieť na úroveň riadenia NATO a mediálneho prostredia okolo neho. Nie je to tak dávno, čo NATO prehralo vojnu v Afganistane. Alebo ak chcete byť zmierlivejší, zistilo, že nemôže vyhrať, a urýchlene opustilo bojisko. Zaznamenali ste niekde diskusiu o tom, prečo to tak po dvoch dekádach bojov dopadlo? Zaznamenali ste diskusiu o tom, ako sa nabudúce nedostať do podobnej pasce, obrovskej odsávačky ľudských životov a peňazí? Nie sú práve takéto nedomyslené akcie tým hlavným ohrozením západných „záujmov, bezpečnosti a hodnôt“?
Nie je vojna na Ukrajine obdobou afganskej pasce?
Dve oznámenia sú zásadné. Tým prvým je, že vojna zostáva aj pre 21. storočie politickým nástrojom a je nutné s ňou počítať. Zvlášť keď si vojnu neprajete, musíte s touto možnosťou počítať.
Tým druhým oznámením je, že západné politické elity, vrátane českej a únijnej, úplne zlyhávajú pri riešení otázky, ako sa vojne vyhnúť. Nevnímajú, presnejšie povedané nedostatočne vnímajú skutočnosť, že svet sa úplne zákonite od hegemonistického usporiadania posúva k multipolárnemu. Že táto zmena nie je výsledkom zlovôle Pekingu, ale dôsledok ekonomických premien nielen Číny, ale aj Indie, Brazílie, Afriky… Všimnite si, ako sa v posledných rokoch v amerických a následne všeobecne v západných dokumentoch objavuje dôraz na dodržiavanie akýchsi pravidiel, nie na dodržiavanie medzinárodného práva. Pravidlá - to sú ale v tomto prípade normy správania, ktoré určil hegemón, ktorého sláva pohasína. Snaha stavať sa takto proti dejinám, proti nevyhnutným zmenám je kontraproduktívna – nebezpečná pre nás, pre ľudí Západu.
To nemožno vylúčiť, práve tak ako nemožno vylúčiť, že tento rok bude ešte horšie ako vlani…
Zatiaľ máme nabehnuté na celý rad kríz: energetickú, migračnú, finančnú; ekonomická recesia prerastá v kríze, vojna na Ukrajine… potom tu máme ekologickú krízu, krízu Európskej únie… Súbeh môže vytvoriť synergický efekt, kedy výsledná kríza bude hrozivejšia ako prostý súčet spomínaných čiastkových kríz.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť zdieľaním našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na zdieľať. ĎAKUJEME!