Budova teda nebola ideálna pre potreby samostatného štátu a demokratického zriadenia. To prinieslo neskôr aj komplikácie. Niektoré úvahy po novembri 1989 hovorili aj o zbúraní staveniska. Budovu dokončili v roku 1993.
Ako pre TASR uviedol Ľubomír Adamišin z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR, dôvodom na stavbu novej budovy bola pravdepodobne nevyhovujúca kapacita. Predtým sídlil parlament na Župnom námestí v Bratislave. Budovu parlamentu na hradnom kopci naplánovali a začali stavať ešte v socialistickom Československu. „Stavebné práce sa začali v júni 1986. Podľa pôvodných plánov mala byť budova hotová už v septembri 1991. Všetko však zmenili novembrové udalosti v roku 1989,“ pripomenul Adamišin.
Po Nežnej revolúcii sa odborná aj laická verejnosť rozdelili na dva tábory. „Jedni boli za dokončenie budovy, druhí boli však zásadne proti. Vnímali ju totiž ako symbol komunistického režimu. Tí najväčší odporcovia sa dokonca domáhali toho, aby bolo stavenisko zrovnané so zemou,“ pripomenul. Menej radikálni odporcovia navrhovali predaj. Adamišin spomína, že údajne chcel stavenisko za symbolickú jednu korunu odkúpiť americký finančník a filantrop maďarského pôvodu George Spros.
„Mal predstavu, že tu bude sídlo tzv. Stredoeurópskej univerzity. Ak by sa tieto jeho plány zrealizovali, rokovacia sála by bola vysokoškolská aula,“ povedal. Dnes sídli Stredoeurópska univerzita vo Viedni, kam sa presťahovala z Budapešti.
Na približne jeden rok robotníci zo stavby odišli. Po rôznych peripetiách sa napokon rozhodlo o jej dokončení. Stavebné práce ukončili koncom roka 1993 a 25. mája 1994 sa v rokovacej sále konalo prvé slávnostné zasadnutie. Adamišin skonštatoval, že nová budova nie je ideálna pre fungovanie demokratického parlamentu a samostatného štátu. Mala byť určená len pre jeden z troch parlamentov.
„V Prahe bol celoštátny parlament, tzv. Federálne zhromaždenie, Česi mali českú národnú radu a my slovenskú národnú radu,“ pripomenul s tým, že všetky mali len formálne postavenie. „O všetkom dôležitom sa rozhodovalo na ústrednom výbore komunistickej strany,“ povedal. Parlament v tej dobe zasadal len asi dvakrát do roka, išlo o jarné a jesenné zasadnutie. Spôsob rokovania a formálnosť neprinášala veľké nároky na priestorové zabezpečenie a technické vybavenie, čo sa neskôr ukázalo ako problém.
Novú budovu naprojektovali pre systém jednej politickej sily – komunistickej strany. Je v nej napríklad nedostatok menších miestností, keďže počas režimu sa dostali do parlamentu zástupcovia jednej strany. V súčasnosti existuje viacero poslaneckých klubov a aj počet výborov je vyšší. Nepočítalo sa s tým, že raz do parlamentu zasadnú zástupcovia šiestich či siedmich politických strán a každá bude potrebovať svoje zázemie, miestnosť, kde rokujú.
Na konci éry socializmu bolo v politike aj medzi novinármi menej žien. Tomu sa prispôsobili aj architekti pri stavbe budovy. Adamišin pripomenul, že v budove NR SR je menej sociálnych zariadení pre ženy. „Aj moderné tlačové stredisko dole bola pôvodne len chodba. Je tam dodatočne prirobená sadrokartónová stena,“ doplnil.
Poslanci parlamentu prijali v roku 2022 spolu 179 zákonov, v celom uplynulom volebnom období ich zatiaľ schválili 471. Vyplýva to zo štatistík zverejnených na webe parlamentu. V uplynulom roku bolo z celkového počtu prijatých zákonov 110 vládnych, 69 bolo poslaneckých. Dvadsať legislatívnych zmien prešlo v skrátenom legislatívnom konaní.
Najviac zákonov sa v tomto roku schválilo na 75. schôdzi, a to 39. O niečo menej, teda 34 zmien, prijal parlament na 78. schôdzi. Najmenej, len jednu zmenu, odsúhlasili poslanci podľa štatistík na 59. schôdzi. Týkala sa situácie na Ukrajine.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME!