Začne Európa, ktorá sa pripravuje na najchladnejšiu zimu všetkých čias, konečne uprednostňovať vlastnú autonómiu pred záujmamy USA? Zatiaľ čo kríza na Ukrajine trvá už takmer 10 mesiacov, európske krajiny sa s blížiacou sa zimou ocitli v pasci vážnej energetickej krízy, píše v komentári pre Global Times komentátor medzinárodných záležitostí Xin Ping. Európa sa teraz prepadla z povojnového príkladu prosperity, stability a integrácie do prvej línie geopolitických konfliktov, kde „rany“ ukrajinskej krízy naďalej krvácajú a „mierová dividenda“ sa rýchlo vyčerpáva.

Najvážnejšia energetická kríza za posledné generácie

Od vypuknutia konfliktu Spojené štáty americké spojili svoje sily so svojimi spojencami, aby zaviedli celý rad sankcií proti Rusku, pričom neváhali zastaviť dodávky plynu a ropy do Európy. To spolu s vysokou infláciou zvýšilo túto zimu náklady na energiu v Európe. Sú až 10-krát vyššie, čo vedie k jednej z najvážnejších energetických kríz za posledné generácie.

Podľa národných štatistík má od polovice septembra 45 percent britskej verejnosti problém zaplatiť si účty za energiu. Nemecké spoločnosti, najmä chemické a automobilové, boli nútené obmedziť výrobu kvôli vysokým nákladom na energiu. Energetická kríza viedla aj k zvýšeniu nákladov v poľnohospodárstve. Od augusta tohto roku sa priemerné náklady na poľnohospodárstvo vo Francúzsku zvýšili o 28,7 percenta, čo tvrdo zasiahlo mnohých miestnych pestovateľov zeleniny.

Namiesto europeizácie Ukrajiny - ukrajinizácia Európy!

EÚ rýchlo stráca svoju ekonomickú dominanciu, keďže jej podiel na globálnom HDP klesol z približne 31 percent v roku 1980 na 17,8 percenta v roku 2021. Energetická kríza zasiahla konkurencieschopnosť výroby v Európe a vyvolala obavy z „deindustrializácie“. 

Európa, ktorá je zaťažená obrovskými fiškálnymi tlakmi a tlakmi na zamestnanosť, čelí bezprecedentnej inflácii a hospodárskej recesii. V auguste dokonca výmenný kurz eura voči americkému doláru klesol pod paritu (1 euro sa rovná 1 doláru), čo je najnižšia hodnota za takmer 20 rokov.

Sociálna nespokojnosť po celej EÚ

Tieto ekonomické problémy viedli k sociálnemu kriku a protestom na celom kontinente. V Rumunsku ľudia trúbili a vyťahovali transparenty, aby vyjadrili svoju frustráciu z prudko stúpajúcich cien. Po celom Francúzsku vyšlo viac ako 100 000 ľudí do ulíc v solidarite s robotníkmi ropných rafinérií, ktorí majú problémy. Českí demonštranti kritizovali nekompetentnosť vlády pri riešení energetickej krízy. Británia je tiež svedkom rastúcich priemyselných nepokojov vo forme štrajkov, ktoré od vlády žiadajú, aby vyriešila spory o platoch.

Vzhľadom na nedostatok energie a tlak na pokles ekonomiky mnohé európske krajiny vstúpili do obdobia politickej fragmentácie, polarizácie a nestability. Spojené kráľovstvo malo za sedem týždňov troch premiérov. Taliansko sa stalo prvou veľkou európskou krajinou, ktorá bola od druhej svetovej vojny svedkom prevzatia moci krajnou pravicou, zatiaľ čo krajne pravicové populistické sily získavajú vplyv aj v krajinách ako Švédsko a Francúzsko.

Šíri sa „Ukrajinská únava“

Zdá sa, že nad všetkým prevláda súčasná „proukrajinská, protiruská“ nálada. Európa nemôže vyskočiť z pasce „politickej korektnosti“. Ale so sankciami proti Rusku, ktoré sa mu protiví, sa „Ukrajinská únava“ šíri po celej EÚ, kde sú všadeprítomné protivojnové nálady a ľudia sa viac obávajú o svoje živobytie. Ak sú niektorí politici odhodlaní ísť touto svojou cestou, ľudia sa môžu nakoniec rozhodnúť „voliť proti nim aj nohami“.

Počas krízy vzrástla túžba európskych krajín „zostať spolu, aby sa zahriali“. Prvý samit Európskeho politického spoločenstva sa po dlhom očakávaní napokon uskutočnil a jesenný summit EÚ dosiahol politický konsenzus o „energetickej cestovnej mape“. Na druhej strane existujú trhliny vo „francúzsko-nemeckej osi“, pričom medzitým sa v politických a obchodných kruhoch čoraz viac presadzujú ťahanice medzi „oddeľovaním“ a „anti-oddeľovaním“.

Miesto prosperity a stability geopolitické konflikty

Európa sa teraz prepadla z povojnového príkladu prosperity, stability a integrácie do prvej línie geopolitických konfliktov, kde „rany“ ukrajinskej krízy naďalej krvácajú a „mierová dividenda“ sa rýchlo vyčerpáva.

Keďže európske národné záujmy boli USA opakovane roztrhané na kusy, francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že „Francúzsko nie je vazalským štátom“, zatiaľ čo nemecký vicekancelár Robert Habeck sa sťažoval na „vysoký“ účet za plyn, ktorý navrhli USA. Transatlantické „priateľstvo v núdzi“ je svedkom jemných zmien.

Kde sú európske záujmy?

Tvárou v tvár napätiu v rusko-ukrajinskom konflikte, ak chce Európa stále brániť svoje záujmy v geopolitických hrách, jej vlastná strategická autonómia bude životne dôležitým vyjednávacím čipom, pričom nezávislosť od USA má prvoradý význam. V opačnom prípade len vydá svoju budúcnosť na milosť a nemilosť iným.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik