Na Slovensku vzrástol počet prípadov rôznych typov infekčných ochorení dýchacích ciest na nakmer 45-tisíc. Je to o 10-tisíc ochorení viac, ako v rovnakom období minulého roka. Lekári hlásia enormné množstvo chorých detí a aj hnisavé zápaly pľúc. Na vine sú predošlé dva roky pandémie, počas ktorých kovidové opatrenia zabránili aj iným respiračným ochoreniam, aby sme sa s nimi "stretli a spoznali".
Koncom novembra minulého roka ležalo v nemocniciach 3541 ľudí s covidom-19. Dnes je ich iba 307. Tieto údaje uvádza denník Sme a dopĺňa informáciu o stav pred rokom, keď nemocnice zápasili s naplnením svojich kapacít a nových kovidových pacientov nemali kam dávať.
Preto sa stávalo, že ich umiestňovali aj medzi pacientov, ktorí Covid nemali a pre nedostatok pľúcnych ventilácií boli lekári nútení rozhodovať aj o tom, koho na pľúcnu ventiláciu pripoja a koho nie. Väčšinou vyhrávali mladší pacienti, u ktorých predpokladali väčšiu šancu na prežitie a zotavenie. Tí starší, slabší, s viacerými chorobami mali smolu. Dnes neexistujú takmer žiadne obmedzenia, po pozitívnom teste platí päťdňová karanténa a po tej následné nosenie respirátora ďalších päť dní.
Detskí lekári upozorňujú na výrazné zvýšenie iných akútnych respiračných ochorení.
Kým vlani bolo od septembra do konca roka najviac prípadov respiračných ochorení iných ako kovid v polovici októbra - 35 278, minulý týždeň zaznamenali epidemiológovia až 44 919 prípadov.
Zároveň očakávajú ďalší nárast v nasledujúcich týždňoch.
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová hovorí: "Máme veľmi veľa prípadov." Úrad verejného zdravotníctva uvádza "mierny" nárast chorých oproti predchádzajúcej chrípkovej sezóne.
Nárast ochorení ovplyvnilo aj to, že za posledné tri roky je tohtoročná chrípková sezóna prvou, kedy sa nenosia rúška a respirátory, ľudia nemajú obmedzený pohyb cez zákaz vychádzania, žiaci sa neučia z domu. Opatrenia predchádzajúcich období nebránili v šírení len kovidu. Ani iné infekčné ochorenia nemali toľko príležitostí, aby sme sa s nimi "stretli a spoznali".
"Tým, že deti aj dospelí žili prevažne vo svojich mikroskupinách, nestretávali sa tak často s rôznymi vírusmi a baktériami, len s tými, ktoré cirkulovali v ich obmedzenej skupine kontaktov. Preto teraz nie sú proti nim dostatočne odolní" vysvetľuje Prokopová.
Prirovnáva to k situácii, keď malé deti nastúpia do škôlky a prvý trištvrte roka sú často choré, kým sa u nich vytvorí kolektívna imunita.
Teraz sa to však deje vo všetkých vekových kategóriách.
Úrad verejného zdravotníctva k veci uvádza: "Nárast počtu akútnych respiračných ochorení je očakávaným javom po zrušení opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia covid-19."
Najvýraznejšie ovplyvnilo šírenie ochorení medzi deťmi v predškolskom veku do piatich rokov, ale aj v skupine žiakov základných a stredných škôl.
Lekári však upozorňujú, že v porovnaní s predošlými rokmi sa priebeh niektorých ochorení zhoršil. Je to kvôli zníženej imunite. "Máme vírusové zápaly priedušiek, na čo sme neboli zvyknutí.
Minulý týždeň sme mali veľký pediatrický kongres v Martine a kolegovia pneumológovia upozornili, že majú prípady zápalov pľúc spôsobené rinovírusom s hnisavými lalokmi pľúc, ktoré nebývali až takéto," vraví Prokopová.
Epidemiologička Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici hovorí, že počas dvoch rokov pandémie sa v populácii vírusy chrípky a iných respiračných ochorení šírili menej, lebo im v tom bránil vysokoinfekčný vírus spôsobujúci covid-19. Takúto situáciu pozorovali nielen na Slovensku, ale v celej Európe aj v ďalších krajinách.
"Vírusy medzi sebou tak trochu súperia. V pandemickom súperení počas predošlých rokov vyhrával vírus SARS-CoV-2, takže nemali až takú šancu šíriť sa vírusy chrípky," vysvetľuje epidemiologička a dodáva, že aj zisťovanie vírusov v odobratých vzorkách pacientov sa viac upriamovalo na covid-19 ako na zisťovanie chrípky.
Avšak chorých ľudí na chrípku a iné respiračné ochorenia môže byť v tejto chrípkovej sezóne viac nielen v porovnaní s predošlými dvomi kovidovými rokmi, ale viac aj v porovnaní so sezónou pred pandémiou. Pri predpovedaní chrípkovej sezóny sa totiž Európa aj zvyšok severnej pologule zvykne riadiť tým, ako vyzerala na južnej pologuli. Tam sa totiž chrípková sezóna prekrýva s obdobím letných prázdnin u nás.
"Dáta z tohtoročnej austrálskej chrípkovej sezóny ukazujú, že krajina mala najhoršiu chrípkovú sezónu za posledných päť rokov, pričom počet prípadov bol trikrát vyšší ako priemer," uvádza svoje konštatovanie Úrad verejného zdravotníctva v správe k aktuálnej chrípkovej sezóne 2022/2023.
Chrípková sezóna zvyčajne vrcholí po Novom roku, po návrate detí do škôl po vianočných prázdninách, preto ako narastú prípady na Slovensku, sa zrejme ukáže až v nasledujúcich týždňoch. Doterajší vrchol sme dosiahli v roku 2019, keď bolo v jednom z februárových týždňov chorých 99 635 ľudí. Prokopová to vidí optimisticky a dodáva, že podľa jej názoru sa po tejto sezóne vrátime aj s ostatnými ochoreniami do normálu a po pár mesiacoch si vybudujeme imunitu aj voči nim.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik