Predseda hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík nedávno hlasoval proti označeniu Ruska za teroristický štát. Vyjadruje sa prevažne k migračnej kríze ktorú by jednoznačne riešil uzavretím schengenského priestoru. Nevyhol sa však ani problematike eurofondov, kde skritizoval Veroniku Remišovú, ktorá je za ne zodpovedná; ale aj odkázanosti EÚ na "ochranu" USA. 

"Možno to znie, ako sci-fi, ale viem si živo predstaviť, že by tí vojaci jedného dňa vyfasovali na rameno dúhové vlajočky a s nimi by chodili po celej Európe, akože ochraňovať európske hodnoty a bezpečnosť," hovorí Milan Uhrík v podkaste Mimi Šramovej.

Ruská federácia nie je teroristický štát

Podľa Uhríka označenie Ruskej federácie (RF) navrhovali najväčší vojnoví štváči, podporujúci vojnu na Ukrajine. 

"Nepodporil som to aj preto, že ak by bola RF označená za teroristický štát, tak potom rovnako by mali byť označené za teroristické štáty aj USA, za to, čo robili v 90. rokoch v Juhoslávii, ale aj celé západné krídlo NATO, ktoré kade-tade asistovalo pri bombardovaní," vysvetľuje Uhrík svoj postoj. 

Upozorňuje aj na jeden bod z uznesenia, ktorý hovorí o odsúdení akejkoľvek ruskej agresie voči Ukrajine. Prekáža mu tam slovo "akejkoľvek". 

"Pripomína mi to Orwellovské ministerstvo pravdy, že takto je to dané a nič iné si nemôžete myslieť," vysvetľuje Uhrík svoj postoj. Navyše prijatie tohto uznesenia by vytvorilo pôdu na konfiškovanie ruských majetkov v Európe a ich "doslova rozkradnutie". Ďalším dôvodom, prečo uznesenie nepodporil je, že je samoúčelné a nekonštruktívne.

Uznesenie však bolo schválené

"Aj slovenskí militaristi ako Šimečka, Hojsik, Bilčík, Wiezik, Štefanec či Lexmann celkom vážne žiadajú „obmedzenie diplomatických vzťahov s Ruskom na absolútne minimum“ a vyzývajú členské štáty EÚ, aby vyhlásili Ruskú federáciu za teroristický štát. Uvedomujú si vôbec, čo robia?" Pýta sa aj politológ Eduard Chmelár.

EÚ pomáha na dlh

Milan Uhrík vysvetľuje, že osemnásťmiliardový balíček pomoci pre Ukrajinu bol schvaľovaný na rok 2023. Nesúhlasí s posielaním ďalších peňazí na Ukrajinu, pretože jednak tam bolo poslaných dosť zdrojov v rámci vojenskej, aj nevojenskej pomoci, ale EÚ sama tieto peniaze nemá.

"Požičiavajú sa na trhoch, pričom EÚ si vytvára zázemie pre ďalšie zadlžovanie sa, keďže členské štáty sú už tak zadĺžené, že nikto im nepožičia," vysvetľuje Uhrík, ktorému tiež chýba kontrolný mechanizmus. Komu, okrem vlády, na Ukrajine tie peniaze smerujú. Pripomína, že Ukrajina ešte pred rokom bola najskorumpovanejším štátom Európy. 

"Jedna vec je, skontrolovať riadok v tabuľke, druhá vec ale je, kde tie peniaze reálne končia," upozorňuje Uhrík. Navyše mu v tom celom chýba snaha o nejaké mierové rokovania, ktorými by pomoc bola podmienená.

Slovensko a eurofondy

Europoslanec vysvetľuje, ako funguje rozpočet na eurofondy. V Bruseli sa rozhoduje o tom, aká čiastka musí ísť na čo, ale jednotlivé štáty sa do tých priorít musia zmestiť.

"A to je problém, pretože my na Slovensku nepotrebujeme momentálne stavať cyklotrasy, keďže máme rozbité cesty pre samotné autá. Pani Remišová, ktorá je za to zodpovedná, sa v tom vôbec nevyzná," hovorí Milan Uhrík. Problémom podľa neho je, že ideologicky nastavuje priority Brusel.

Téma posledných dní - migranti

Milan Uhrík si myslí, že vláda všetky problémy len tlačí pred sebou a nič nerieši. Zaoberá sa podľa neho len tým, aby prežila a to, čo bude so Slovenskom, nikoho z nich nezaujíma. Platí to aj o migračnej kríze. Europoslanec neschvaľuje vnútroschengenské kontroly, no aj Česku, aj Rakúsku rozumie, že ich zaviedli. Podľa neho by bolo riešením uzavrieť vonkajšie hranice Schengenu 

Vysvetľuje európsku legislatívu, že štát, kde bol migrant prvý krát zachytený, sa o neho musí postarať. Ministrovi Mikulcovi vyčítajú, že túto situáciu nevie vyriešiť. Česko a Rakúsko si podľa neho tieto kontroly veľmi dobre obhájilo, takisto by aj Slovensko malo vedieť chrániť svoju južnú hranicu. 

"Ešte výhodnejšie by bolo, dohodnúť sa s Maďarmi na ochrane vonkajšej hranice," myslí si Milan Uhrík a upozorňuje, že na území Maďarska radikálne stúpol počet zachytených prevádzačov. 

"Tam je to evidentne systematicky spravované, niekto na tom zarába. To je čisté pašeráctvo. Európske hranice treba chrániť zvonka a migrantom jasne ukázať, že tadiaľto cesta nevedie," ponúka riešenie Milan Uhrík.

Bojové hliadky

"Battle groups - bojové skupiny majú vzniknúť a Milan Uhrík tvrdí, že vytvoria veľký chaos. Vysvetľuje, že Slovensko chránia naše Ozbrojené sily. Druhým elementom ochrany Slovenska by mala byť protivzdušná ochrana Poľska a Česka. Tretím elementom je NATO, ktoré tiež deklaruje ochranu slovenského územia.

"No a potom má byť ešte štvrtý element, tieto bojové skupiny, ktoré by tu mali pôsobiť. Kto vlastne chráni Slovensko? Čo, keď vznikne nejaký bezpečnostný incident?" Pýta sa Uhrík a ponúka dva scenáre, ako to môže dopadnúť.

"Buď na miesto incidentu nepríde nikto - každý si povie, že to má nastarosti ten druhý, alebo tam prídu všetci a budeme svedkami situácie ako z hollywoodskej komédie, že budú každý každému preberať velenie. Komu sa ale budú tieto skupiny zodpovedať?" Uvádza príklad problému Uhrík.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik