Generálny riaditeľ spoločnosti Phillips varuje pred úplnou degradáciou európskeho priemyslu v dôsledku súčasnej energetickej krízy.

Jeroen van der Veer, generálny riaditeľ spoločnosti Phillips, sa domnieva, že v dôsledku chybnej energetickej politiky posledných rokov môžu Nemecko a Európa čeliť dlhotrvajúcej energetickej kríze. Podľa konateľa spoločnosti by to mohlo viesť až k priemyselnému zoštíhleniu celého kontinentu.

Vo svojom vyjadrení sa dotkol aj možnosti zavádzania alternatívnych zdrojov energie.

Chybná energetická politika

Nemecká ekonomika pocíti dopady energetickej krízy viac ako iné európske krajiny. Energeticky závislé odvetvia čoraz viac zvažujú možnosť presunúť výrobu do Spojených štátov a Kanady, kde sú ceny energií nižšie, domnieva sa Jeroen van der Veer, generálny riaditeľ z Phillips.

Van der Veer už skôr varoval, že energetická kríza spôsobená konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou sa môže ťahať ešte dlho. Nemecko podľa neho čelí osobitnej kríze, keďže bývalá kancelárka Angela Merkelová navrhla stratégiu, aby ekonomika krajiny dosiahla 40 percent závislosti od ruského plynu - jav, ktorý je menej pozorovaný v iných európskych štátoch, ako je Taliansko, Belgicko alebo Holandsko.

Bývalý generálny riaditeľ Royal Dutch Shell poukazuje na to, že Európa v súčasnosti dováža skvapalnený zemný plyn (LNG) z Nórska a Alžírska, ako aj zo Spojených štátov, pričom zdôrazňuje, že:  "...Blízkovýchodní dodávatelia nemôžu na starý kontinent dodávať veľké množstvo, pretože majú dlhodobé zmluvy s Čínou a Južnou Kóreou."

Manažér spoločnosti tiež zdôraznil, že vysoké ceny plynu v Európe súvisia s jedinečnými charakteristikami tohto odvetvia. Podľa van de Veera je dovoz skvapalneného plynu (LNG) drahý a vyžaduje si jedinečnú infraštruktúru, ktorá v prípade Európy v skutočnosti chýba. .

Okrem toho je európsky trh s energiou veľmi odlišný od trhu v USA a Ázii a dodal, že dopyt po energii v USA je synchronizovaný s ponukou, zatiaľ čo Ázia, obrovský čistý dovozca, dováža energiu z mnohých zdrojov vrátane Austrálie, Indonézie a Ruska.

„Ázia má veľa alternatív, ak jeden zdroj prestane,“ zdôrazňuje van der Veer.

Na druhej strane podľa neho nestačí, aby Európa trpela energetickou závislosťou – kontinent si stanovil aj ambiciózne nulové klimatické ciele do roku 2050, upozorňuje manažér spoločnosti na jedinečnú situáciu Európy.

Európsky priemysel je ohrozený

Ekonóm varuje, že budúcoročná zima bude oveľa náročnejšia, keďže Európa by sa mala sústrediť na doplnenie skladovacích kapacít, no pri absencii ruského plynu to môže byť dosť ťažko dosiahnuteľné.

To je podľa neho dôvod, prečo vlády musia robiť ťažké rozhodnutia, aby prežili svoje ekonomiky, ako aj spoločnosti: "...mnohí môžu zvýšiť ceny, zatiaľ čo niektorí priemyselní hráči, napríklad výrobcovia hnojív a ocele zvažujú presun výroby do iných častí sveta, kde sú ceny energie nižšie," zdôrazňuje van der Veer.

Generálny riaditeľ Phillips upozorňuje, že tento proces sa už čiastočne rozbehol, keďže nemálo nemeckých firiem by sa presunulo do Spojených štátov či Kanady, čo by podľa van der Veera mohlo predznamenať úplný priemyselný úpadok kontinentu, ako aj tzv. zrušenie pracovných miest vo výrobe.

To všetko však podľa ekonóma môže urýchliť „zelený“ prechod Nemecka, čo bude mať podľa neho jednoznačne negatívny vplyv na sociálnu solidaritu a vytváranie pracovných miest, čo boli faktory, ktoré doteraz budovali nemecký hospodársky úspech.

"Presun výroby sa navyše podľa neho menusí európskym energeticky náročným odvetviam vyplatiť," varuje van der Veer. Výstavba nových zariadení si podľa neho vyžaduje obrovské investície, ktoré sa vyplatia z dlhodobého hľadiska, ale vysoké ceny energií nemusia trvať až tak dlho.

Je tiež dôležité podľa neho vziať do úvahy, že napriek tomu, že premiestnenie priemyselnej výroby inam znižuje uhlíkovú stopu Európy, emisie oxidu uhličitého (CO2) pre planétu sú škodlivé, nech sa vyrába kdekoľvek.

Na ukončenie je potrebný prechod

Podľa Van der Veera závisí schopnosť Európy zotaviť sa z krízy od toho, ako rýchlo môžu vlády vyživovať alternatívne formy energie, ktorých kľúčovým prvkom môže byť jadrová energia.

Manažér spoločnosti zdôraznil, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie je kapitálovo veľmi náročný proces, ktorý si vyžaduje aj veľkú podporu štátu. A pri jadrových elektrárňach môže trvať určitý čas, kým krajiny nájdu optimálny výrobný bod.

"napríklad skúsenosti z Francúzska ukazujú, že trvá roky, kým sa konečne podarí ponúknuť lacnú elektrinu," zdôrazňuje.

Van der Veer napriek tomu vyzval investorov, aby preskúmali potenciál jadrovej energie a dodal, že rozhodnutie Nemecka odstaviť svoje jadrové elektrárne sa ukázalo ako naivné.

Zelený prechod nie je jednoduchý

Generálny riaditeľ Phillips zdôraznil, že prechod na zelenú ekonomiku nebude možný bez spolupráce s veľkými ropnými spoločnosťami s príslušnými odbornými znalosťami a know-how.

„Nemyslím si, že energetický prechod bude realizovať kopa start-upov,“ zdôraznil. Podľa neho len veľké spoločnosti ropného priemyslu majú zodpovedajúce odborné znalosti.

Energetický prechod si podľa neho vyžaduje aj spoluprácu priemyslu s vládami a spotrebiteľmi: "Ak spotrebitelia zostanú v prospech fosílnych palív, tlak na spoločnosti, aby zmenili svoju pozíciu, je neúčinný, pričom treba brať do úvahy aj to, že ide o viacročný proces," upozorňuje van der Veer.

Ekonóm varoval, že „ekologizácia“ Európy nezastaví klimatickú krízu, ak zvyšok sveta tiež nepristúpi k prechodu. 

Ekonóm vyzval tvorcov rozhodnutí, aby naliehali na tie americké spoločnosti, ktoré v súčasnosti venujú prechodu menšiu pozornosť.

Napokon van der Veer poukazuje na to, že v dôsledku zmien v energetickom priemysle pritiahne toto odvetvie v budúcnosti obrovské množstvo kapitálu, no investori budú prechod financovať len vtedy, ak pre nich dokážu dosiahnuť priaznivú návratnosť.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik