Keď už sa vraciame do doby kovidovej, keď padajú trestné oznámenia a spisujú sa petície voči násiliu na ľuďoch, trošku si zaspomínajme. Tentoraz bez hnevu a s úsmevom.

„Čaute, detiská  moje fejsbukové! Čakáte na mňa? Poslušne hlásim, že so tu!  Áno, som to  ja. Nie Švejk, ale Váš Majster M. Odborník na hókus pókusy. Píšem vám, aby som sa opýtal, či chcete ísť do školičky. Napíšte mi to na fejsbuk. Ja som taký Všetkovedko Všemocný. Všetko viem, všetko zariadim. Všetko hodím na plecia  učiteľov. Oni si poradia, veď sú šikovní, študovaní. Však Vám už chýbajú? Nebojte sa, dobre bude, dočkáte sa. Vyčkaj času jak hus klasu. Tak sa to hovorí, že? Dopísania a dočítania, detičky moje osprostené!“

Váš Majster M

A detičky písali a písali a Majsterko čítal a čítal:

„Milý Majster M! My by sme aj chceli, ale bojíme sa. Zlí kuvici kuvikajú, že sa nám pani učiteľky budú špárať v nose. Fuj, to je nechutné! A trošku to aj bolí. Rodičom sa to nepáči. Hovoria, že učitelia majú učiť, a nie vyťahovať žiakom šušne.   My si ich vyšparujeme vtedy, keď nás nikto nevidí. Nechcel by si vidieť tie šušniská!“

Vaše osprostené detiská

Majster M sa vôbec, ale vôbec nenasr... nenasrdil.  Hladkal si briadku a usmieval sa od uška k ušku, až sa mu  na líčkach objavili roztomilé jamôčky a na čielku kropaje potu. Dostal nápad! Sadol si k počítaču a písal. Detičky si na druhý deň prečítali:

„ Milé detičky! Viem, že sa nepatrí špárať  v nose.  Ani vo vlastnom, ani v cudzom. Naozaj je to kakané a bakané. Holt, je to nechutné! Aj mňa to mamička učila, aj ja to učím svoje dcérky. Tiež si vyťahujeme šušne, keď nás nikto nevidí. Vymyslel som pre vás niečo bezbolestné a chutné. Nový hókus-pókus. Slané kloktadielko. Urobíte glo- glo- glo, vykloktáte, vypľujete. Pekne dohromady. A fajka zhasla. Juchúú! Čo poviete? Však som ten najlepší a najmúdrejší, človek, detiská moje osprostené! Do písania! A do kloktania!“

Váš Majsterko M

Ukázalo sa, že ani to nebol najšťastnejší nápad, ako deti vrátiť do školy. Nespokojné detiská už bez akejkoľvek úcty k Majstrovi odpísali:

„No fuj! My máme vypľúvať pľuvance  ako nejakí smradľaví močkári alebo mucha mäsiarka?! Šibe Ti? Preskočilo ti?!  Veď to je rovnako nechutné ako šušne na špajdličke. Chceme školu, ale pľuvance nie, nie a nie!“

Nespokojné detiská

​​​​​​​Takéto odpovede už nasrdili aj inak pokojného a mierumilovného Majstra. Detiskám napísal:

„ No, no, no, detiská! Vidím, že bez tej školy ste poriadne osprostené! Ja sa tu už nebudem spoliehať na nikoho. Prídete pekne aj s materou do školy a ja Vám tie šušniská  všetkým vyšpáram vlastnými rukami. Rozumeno?  Došpárania v pondelok! Alebo v piatok?"

Váš Majster M

Autor: Mária Škultétyová

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik