Rodinná firma Triebeľovcov sa zameriava na stavby velkých multifunkčných stanov. Tie ich boli využité na OH v Londýne, na belgických hudobných festivaloch, na hrách Commonwealthu v Indii. Aktuálne na katarských Majstrovstiev sveta vo futbale.
Alex Triebeľ súlasí s tvrdením, že otroctvo v Katare reálne. Sám totiž videl, ako ľudia z krajín tretieho sveta museli doslova drieť za minimum peňazí a bez nároku na pitnú vodu - tú chodili kradnúť Slovákom, ktorí ju mali k dispozícii zadarmo.
„Teraz sme v Katare stavali viacero stanov, každý iný. Jeden bol obrovský dvojposchodový. Celé horné poschodie je presklené. Je tam aj obrovská terasa s výhľadom na najväčšiu obrazovku na svete, na ktorej budú premietať zápasy majstrovstiev,“ povedal Alex Triebeľ o stane, ktorý stavali v dejisku MS.
Bol to VIP stan, takže mu zodpovedalo aj zariadenie, pretože arabskí zákazníci si potrpia na luxus. A tak sa ani pri tomto peniazmi nešetrilo. Podľa Triebeľa je hodnota jednej skrine porovnateľná s hodnotou osobného auta.
Kým sa konštrukcia takého stanu postaví, je zložená v kontajneroch, ako veľké Lego. Triebeľovci postavia konštrukciu, po nich nastúpia ďalšie "čaty" remeselníkov - od elektrikárov cez vodoinštalatérov až po interiérových dizajnérov, ktorí celé dielo došperkujú. Po Majstrovstvách sveta sa všetko rozoberie a konštrukcia sa použije niekde v úplne inej časti sveta.
„Vstávali sme od druhej v noci, pracovali sme od tretej v noci do desiatej dopoludnia. Potom bolo teplo už neznesiteľné. Ku koncu sa trochu ochladilo, pracovali sme od piatej rána do tretej popoludní. Ale každú hodinu prišiel bezpečák s teplomerom a meral teplotu. Ak prekročila určitú hranicu, poslal nás domov,“ vysvetľuje Triebeľ.
Tamojšie podnebie je pre ľudský organizmus veľmi náročné. Kombinácia potu a všade prítomného púštneho piesku na pokožke vytvára veľmi nepríjemný, drsný film.
"Moje tepláky boli prepotené, pripadali mi, ako keby mali desať kilogramov. Nemohol som dýchať, myslel som si, že odpadnem a zomriem," hovorí Alex Triebeľ.
„My sme mali dovolené nosiť tričko, ale nohavice sme museli mať dlhé. Títo chudáci museli mať oblečené to ich dlhé pyžamo, pracovali aj v najväčších horúčavách. Vodu nedostávali, kradli nám ju, keď sa dostali do blízkosti našej bunky, kde sme ju mali uloženú. Nevadilo nám to, lebo sme za ňu neplatili a aj sme ich ľutovali,“ opisuje svoju pracovnú skúsenosť v Katare Alex.
Britská televízna stanica otvárací ceremoniál MS v Katare odsunula do virtuálneho priestoru, v televizii sa vysielala beseda, ktorá okrem iného kritizovala aj katastrofálne podmienky, v ktorých pracujú otroci z tzv. tretieho sveta.
Hoci sa FIFA bráni, Alex Triebeľ potvrdzuje, že Katarčania sú vo všeobecnosti voči cudzincom dosť povýšeneckí. Robotníci z Indie, Bangladéša, Nepálu, či Srí Lanky robili najťažšie práce a boli za ne veľmi zle platení:
„V podstate pracovali ako otroci. Dostávali najhoršie práce, málo im platili. Videl som niekoľko stoviek mužov, ako na slnku kopú nejaký kanál. Viete si predstaviť rad kopáčov, ktorého koniec sa stráca v diaľke? Nechápem, prečo to nerobili bagrom. Verím, že tam veľa ľudí umrelo.“
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik