25. novembra oslavujú meniny Kataríny. S týmto dňom sa spája množstvo povier a pranostík. Najznámejšou sú tieto dve: "Keď na Katrenu stojí hus na ľade, na Kračun bude stáť na blate.“ Alebo: „Na svätú Katarínu skryjeme sa pod perinu“. S týmto dňom sa spájajú aj posledné zábavy pred adventom. Niektoré zvyky sa tradujú medzi ľuďmi dodned. Vyberáme z nich!

Prvým zo série stridžích dní je deň Kataríny - 25. november. V tento deň sa konali posledné zábavy pred adventom – časom pokoja, píše vo svojom blogu autorka Lucia Bistárová, ktorá vychádza zo zbierok z 19. storočia, autora Pavla Dobšinského.

Na Katarínu a v jej predvečer jedli ľudia na strednom Slovensku obzvlášť veľa cesnaku a maľovali ním aj kríže na steny domov a maštalí, aby boli chránení pred strigami.

V tento deň bolo nesmierne dôležité, aby prvým návštevníkom v dome nebola žena, inak sa bude celý rok rozbíjať v dome riad.

Ako už bolo spomenuté, tieto povery vyústili k tomu, že mužská návšteva bola srdečné vítaná. Aby sa predišlo nevhodným návštevám a škode, chodili vo viacerých oblastiach stredného a východného Slovenska pred svitaním po domoch tzv. polazníci – malí chlapci, ktorí pri vstupe do domu vinšovali „Katreny, Katreny, aby sa vám hrnky nebili a kury dobre niesli.“ 

Akákoľvek hrozba škody bola v domácnostiach obávaná, a tak gazdiné polazníkov odmenili drobným peniazom alebo nejakou pochutinou.

Inde zas bosorky zosmiešňovali.

Kradlo sa náradie z domácností, kde mali Katarínu alebo sa rozbíjali džbány o dvere.

Dievčatám, ktoré potom náradie usilovne hľadali po celej dedine, sa mládenci smiali, že lietajú po celej dedine ako také strigy.

Obľúbeným zvykom na Katarínu bolo tzv. púčkovanie

"Z ovocných stromov, ktoré kvitnú ako prvé (napr. slivka, ríbezle, čerešňa), dievčatá a ženy odrezali niekoľko konárikov, ktoré symbolizovali ich priania. Tie pozapichávali do črepníka naplneného pieskom a každý deň až do Vianoc ich zalievali vodou, ktorú nosili z potoka v ústach. Ak dovtedy vetvička rozpučala, veštilo to dievčatám skorý vydaj a ženám bohatú úrodu ovocia alebo splnenie iného želania," píše autorka blogu.

Do domu musel na Katarínu vždy vkročiť prvý muž, žena by priniesla škody v podobe porozbíjaného riadu po celý ďalší rok. Aby sa tomu predišlo, chodievali v tieto dni po dedine chlapci „s oceľou“.

Po príchode do domu predniesli vinš: „Priniesol som oceli, žeby sa vám misky nebili“. Chlapcov – vinšovníkov odmeňovali grošom, koláčikom či jabĺčkom. Kde sa báli, že skôr ako chlapci s oceľou príde do domu žena, vyzerali domáci okoloidúcich mužov a hneď ako zbadali chlapa, volali ho do domu.

Vydajachtivé dievky si do črepníka sadili konárik čerešne, slivky alebo orgovánu, ktorý každý deň polievali vodou nosenou v ústach z potoka. Ak vetvička do Štedrého dňa zakvitla, mohla sa dievčina tešiť na svadbu. Patrilo tiež k zvykom, podobne ako na Ondreja, že tam, kde mali Ondreja alebo Katarínu, chodila mládež do dverí hádzať staré hlinené hrnce.

Na Katarínu boli zakázané ženské práce, nesmelo sa priasť ani šiť, aby sa ženám v lete pri práci na poli prsty „nezbierali“.

Tento deň sa využíval aj na tancovačku – usporadúvali sa katarínske zábavy. Katarínska zábava bola posledná pred adventom, kedy sa zábavy neuskutočňovali. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik