Vymenovanie novozvolených poslancov Prešovského samosprávneho kraja sa nezaobišlo bez škandálu. Predseda krajskej volebnej komisie Richard Jánoš (SPOLU – občianska demokracia), chcel uštedriť poslancovi Milanovi Mazurekovi (Republika) akúsi lekciu a odmietol mu na slávnostnom ceremoniály, podať ruku. Prečo? A ako reagoval Milan Mazurek?
21. novembra 2022 skladali sľub novozvolení poslanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v historickej budove Divadla Jonáša Záborského v Prešove, za účasti predsedu PSK Milana Majerského (KDH).
Do krajského zastupiteľstva bolo menovaných až 65 poslancov, čo je o troch viac v porovnaní s predchádzajúcim volebných obdobím.
Štatistika volebnej úspešnosti poslaneckých klubov je nasledovná: "Nezávislí" majú v kraji až 27 poslancov, 16 mandátov si rozdelili medzi sebou kandidáti týchto strán: KDH, Sme rodina, SaS, Za ľudí a blok strán Hlas-SD, Smer-SD a Szövetség-Aliancia. Strana Starostovia a nezávislí kandidáti získali dva mandáty. Zvolení poslanci za Úsvit, hnutie Republika, koalíciu OĽANO, Nova, KÚ, Zmena zdola a za koalíciu Spolu, DS, Šanca, ODS - Občianski demokrati Slovenska a Progresívne Slovensko majú k dispozícii jeden mandát.
Dekréty podpisoval a odovzdával predseda krajskej volebnej komisie Richard Jánoš (SPOLU – občianska demokracia). Keď pristúpil k nemu poslanec Mazurek, Jánoš si nasadil gumené rukavice, odovzdal Mazurekovi platné rozhodnutie a ruku mu nepodal. Jánošovi prekáža na dotyčnom poslancovi jeho správanie z minulosti, ktoré podľa neho smerovalo k potláčaniu ľudských práv.
Jánošova reakcia k danej záležitosti: „Áno, nepodal som. S náckom, ktorý tvrdí, že o "Hitlerovi sa učíme samé rozprávky", má o tom rozsudok zo súdu, tak s takým si ruku odmietam podať.“
Mazurekovi je nejaký Jánoš absolútne ukradnutý
Milan Mazurek túto nezvyčajnú záležitosť berie s absolútnym humorom. O Jánosovi si jednoducho urobil svoj obraz, ktorý vypovedá podľa neho o charaktere človeka. Pre Mazureka je Jánoš obyčajný tragéd, na ktorom sa spočiatku bavil, no neskôr ho začal jednoducho ľutovať.
„Potom som si však uvedomil, že pre človeka ako je on, zbabelého a celý život šikanovaného, bol toto akt vrcholnej odvahy a maximálnej mužnosti, ku ktorej sa už zrejme nikdy neodhodlá... Pri predstave, ako dlho musel v sebe zbierať guráž a cvičiť si výraz "drsňáka" pred zrkadlom, len aby mi nepodal ruku, som uznal, že si zaslúži svojich 5 minút slávy,“ dodáva na záver Mazurek.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik