Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda zdôrazňuje, že niektoré kroky súčasnej vlády smerujú od právneho, k policajnému štátu. Názor vyjadril aj k novelizáciám, ktoré dala do pripomienkového konania exministerka Mária Kolíková.

Dekanovi Eugenovi Burdovi medializácia živých prípadov a polarizáciu našej spoločnosti prirovnal k športovému fandeniu. V rozhovore pre denník Ereport vysvetlil tiež, prečo by nebolo správne rušiť paragraf 363 a tiež varoval pred ovplyvňovaním právnikov.

Novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku

Dekan Burda si myslí, že ak chceme mať moderné trestné právo, je potrebné ho novelizovať a zosúladiť so zákonmi vyspelejších krajín.

"Pokiaľ by to však mala byť novelizácia, ktorú do medzirezortného pripomienkového konania predložila ešte ministerka Kolíková, som presvedčený, že sa tak nestane. Ona mieša niektoré použiteľné inštitúty. Tie, ktoré by mali posilniť alternatívne tresty, premiešala s takými inštitútmi, ktoré ešte zosilňujú kriminalizáciu a zvyšovanie trestov,"myslí si dekan Burda. Kolíkovej novelizácia by mohla byť podľa Burdu použiteľná iba v tom prípade, ak by sa očistila o niektoré prehnané inštitúty. 

Legislatíva je aj politická otázka

Odborníci si síce myslia, že do systému nastavenia legislatívy napríklad Trestného zákona a Trestného poriadku by mali politici zasahovať čo najmenej, vyhnúť sa tomu však nedá. Dôkazom je aj novelizácia z roku 2005, ktorá bola upravovaná podľa potrieb vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.

"Toto sa nedá nejakým spôsobom úplne oddeliť, pretože zákony tvoria politici na základe vôle ľudu, ktorú vyjadrili v parlamentných voľbách," upozorňuje dekan Burda, ktorý by niektoré časti Trestného zákona a Trestného poriadku úplne stiahol z návrhu na pripomienkové konanie.

V čom je problém

"Ak pod heslom, že ideme zrýchliť trestné konanie, ideme ho odformalizovať, posilníme pozíciu orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) na úkor obhajoby,"vysvetľuje dekan Burda jednu z častí, ktoré by práve on stiahol a vysvetľuje aj príklady, ktoré mu prekážajú.

Navyše si myslí, že novela predložená ešte predchádzajúcou ministerkou nebude riešiť ani to, čo sa zákonu vyčíta, že za majetkovú kriminalitu sú mnohokrát vyššie tresty, ako napríklad za zabitie. Dekan Burda predpokladá, že pod novým vedením ministerstva spravodlivosti a po pripomienkovom konaní novela prejde viacerými zmenami.

Pripomenul tiež, že v parlamente je aj tzv. Tarabova novela, ktorá rieši práve nepomer trestov pri majetkovej kriminalite. Celkove si však myslí, že dozrel čas na nový Trestný zákon postavený na dekriminalizovaní a na používaní princípov alternatívnej justície. Medzi také patria napríklad monitorovacie náramky.

Úskalia medializácie justície

Dekan Burda vidí dve strany jednej mince. Na jednej strane je dobré, že verejnosť o niektorých veciach, ktoré sa dejú v súdnictve vie, ale na druhej strane je neprípustné, aby bola informovaná o živých spisoch. On sám sa k mnohým veciam zo živých spisov vyjadruje len preto, lebo sa k nim vyjadrujú aj politici, či dokonca novinári. On, ako odborník, narozdiel od laikov, k nim má čo povedať. 

Polarizácia spoločnosti

"Mám pocit, že k veciam verejným pristupujeme, ako športoví fanúšikovia.  Nie, ako občania očakávajúci nejakú kvalitu, ale vyberieme si nejaký názor, ľudí, ktorí ho predstavujú a nekriticky im fandíme. Kým toto my všetci nezmeníme a nebudeme sa na veci pozerať trošku z nadhľadu, tak do tých čias budeme mať veľké problémy,"varuje dekan Burda.

Právnici sú ovplyvňovaní

Vyjadril tiež obavy, že v ostatných rokoch narastá verejný tlak na právnikov, čo rozhodne nie je v prospech právneho štátu. 

"Ak som presvedčený, že nejaká vec sa má takto riešiť, tak ju tak riešiť budem. Ak sa mýlim, na to sú tu opravné inštitúty. Ale nie, že prečítam si štyri denníky, vypočujem si správy a rozhodnem inak, ako som presvedčený, lebo budem pranierovaný.Toto by si mali uvedomiť aj politici, aj novinári, aj odborníci, ale hlavne každý jeden človek," myslí si dekan Burda.

Prečo je problém paragraf 363

Dekan Burda paragraf 363 ako problematický nevidí. Problém je podľa neho v tom, že niektorým politikom či novinárom sa nepáči to, ako ho používa generálny prokurátor. 

"Z odborného hľadiska je úplne v poriadku, pretože hovorí o tom, že ak je nejaké rozhodnutie v prípravnom konaní nezákonné, alebo sa k nemu dospelo na základe nezákonného postupu, tak generálny prokurátor ho zruší. Je veľa prípadov, keď sa rozhodnutie ruší v neprospech obvineného, ale to nikomu nevadí,"upozorňuje dekan Burda. Vysvetľuje, že zrušením tohto paragrafu by sme posilnili tendencie smerujúce od právneho, k policajnému štátu. 

Je si však istý, že Maroš Žilinka paragraf 363 nezneužíva a jeho zrušenie by znamenalo, že si vážne podkopávame demokraciu.

Kajúcnici

Dekan Burda vysvetľuje, že využívanie svedkov, ľudovo nazývaných kajúcnikmi, môže byť veľmi účinné. Problém podľa neho vzniká, keď ich výpovede nie sú podložené dostatočnými dôkazmi, alebo keď to funguje tak, ako u nás, že "kajúcnik svedčí kajúcnikovi". 

"Lebo sú tu aj podozrenia, že niektorí kajúcnici sú na výpovede navádzaní,"hovorí dekan Burda. Navyše ich výpovede spochybňujú také zistenia, ako že kajúcnik si pamätá stretnutie v budove, ktorá v čase stretnutia ešte nestála.

Kto je Eduard Burda

Doc. JUDr. Eduard Burda PhD v rokoch 2008-2010 pôsobil ako advokátsky koncipient. Do júna 2014 pôsobil na pozícii odborného asistenta na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. 1. februára 2015 bol vymenovaný za dekana právnickej fakulty.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydenni