Na americkom portáli National Interest sa objavil zaujímavý názor. Jeho autorka, Natasha Louis je expert v globálnych záležitostiach so zameraním na nadnárodnú bezpečnosť z New York University. Je špecialistkou na africkú bezpečnosť vrátane terorizmu, konfliktov a ľudských práv. Vo svojom názore prezentuje nutnosť Spojených štátov zabojovať o ich prítomnosť v Afrike. Odvôvodňuje to rastúcim terorozmom v týchto krajinách a v neposlednom rade "chamtivosťou" Ruska a Číny, ktoré si vraj robia zálusk na prírodné zdroje. A na Slovensku je vraj proruská propaganda.
Terorizmus sa opäť zvyšuje a islamskí extrémisti sa čoraz viac približujú k svojmu cieľu založiť kalifát v Afrike. Africké centrum pre strategické štúdie, analytický inštitút Pentagonu, toto leto oznámilo, že počet teroristických útokov v Afrike sa za posledné desaťročie zvýšil o 300 percent, pričom násilné útoky sa za posledné tri roky zdvojnásobili. V dôsledku zmiernenia obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19 a nárastu nezamestnanosti sa subsaharská Afrika stáva "miestom terorizmu". "Počet úmrtí v dôsledku terorizmu sa od roku 2007 zvýšil o viac ako 1 000 percent a takmer polovica všetkých úmrtí v dôsledku terorizmu na celom svete v minulom roku sa stala v subsaharskej Afrike, najmä v regióne Sahel," uvádza Africké centrum. Afrika je tiež najviac zasiahnutá účinkami globálneho otepľovania, pričom vidiecke a chudobné komunity sa stávajú ešte zraniteľnejšími voči vplyvu extrémistických skupín, ktoré zúfalo hľadajú akékoľvek príležitosti na podporu svojich rodín.
Minulý mesiac americké africké velenie (AFRICOM) oznámilo, že aš-Šabáb je "najväčšou a kineticky najaktívnejšou sieťou al-Káidy na svete a preukázala svoju vôľu aj schopnosť zaútočiť na Spojené štáty". Len o týždeň neskôr spáchala skupina aš-Šabáb masívny útok v Mogadiše, pri ktorom zahynulo viac ako 100 ľudí a 300 bolo zranených.
Znížené zameranie na boj proti terorizmu
Lynchova predpoveď sa ukázala ako správna rozšírením existujúcich teroristických skupín a vznikom nových v Afrike. Väčšina protiteroristických opatrení bola spiatočnícka a nie preventívna, čo často viedlo k tomu, že Spojené štáty ignorovali základné príčiny radikalizácie. S vystúpeniami USA a Africkej únie (AÚ) z krajín ako Somálsko sa teroristické skupiny ešte viac povzbudili. Okrem toho ruské a čínske propagandistické kampane v celej Afrike vytvorili kliny proti Západu. Protifrancúzske nálady propagované Ruskom vyústili do smrtiacich útokov a úplného stiahnutia Francúzska z Mali.
Rusko a Čína už roky využívajú svoje propagandistické stroje v celej Afrike, destabilizujú demokraciu, ovplyvňujú medzinárodné vzťahy a zhoršujú konflikty. Okrem toho pravdepodobná vojenská expanzia Číny na kontinente vyvolala vo Washingtone veľké obavy, pokiaľ ide o jej vplyv na obchodné cesty používané Západom a USA a spojeneckými vojenskými operáciami. Stála čínska vojenská základňa v Atlantickom oceáne, o ktorej sa hovorí, že sa nachádza v prístave Bata v Rovníkovej Guinei, by Číne umožnila konkurovať západným obchodným aktivitám a mohla by mať nebezpečný domino efekt.
Spoliehanie sa na zdroje
Spojené štáty by sa mali zamerať na budovanie partnerstva s africkými krajinami, pretože vykazujú veľký hospodársky potenciál. Plukovník Joe Bruhl z americkej armády považuje americkú politiku voči Afrike za neschopnú byť proaktívna, pričom tvorcovia politík majú "strategickú slepú škvrnu", ktorú iné veľmoci nemajú. "Namiesto problému, ktorý treba vyriešiť, Čína a Rusko vnímajú Afriku ako príležitosť, ktorej sa treba chopiť."
Konkurencia medzi Ruskom, Čínou a Spojenými štátmi bude podporovaná závislosťou sveta od afrických prírodných zdrojov. To pravdepodobne povedie k oživeniu západnej prítomnosti v Afrike a urobí z kontinentu bojisko. Afrika obsahuje tretinu svetových zásob nerastných surovín a je kľúčovým dodávateľom zdrojov s "kľúčovými ekonomickými a národnými bezpečnostnými účelmi" pre Spojené štáty vrátane nerastov, ktoré sú kritické pre národné obranné systémy USA a ktoré hľadá aj Čína.
Afrika navyše rastie ako vývozca ropy. Zatiaľ čo Spojené štáty nie sú v súčasnosti veľmi závislé od africkej ropy, komplikácie vo vývoze africkej ropy ovplyvnili americkú ekonomiku. Napríklad prerušenie líbyjskej ropy v roku 2011 prinútilo Spojené štáty, aby využili svoje zásoby, a nestabilita v delte rieky Niger priamo ovplyvnila americké spoločnosti. Spojené štáty sú navyše neuveriteľne zraniteľné voči narušeniam na svetovom trhu s ropou, ako to bolo vidieť na začiatku rusko-ukrajinskej vojny. Konkurencia sa tiež zvýši, keď sa zvýši závislosť Číny od ropy, čo "ponúka ďalší aspekt čoraz silnejším čínsko-africkým ekonomickým väzbám (ktoré rozširujú politický vplyv Číny na kontinente)," píše Grant Harris.
Prehlbovanie napätia na kontinente je takzvanou politikou Číny "dlhovej pasce" v celej Afrike. Ako poznamenáva Harry Verhoeven, "takéto" dlhové pasce" sa zámerne vytvárajú, aby Čína mohla prinútiť chudobné africké štáty, aby s ňou hlasovali vo Valnom zhromaždení OSN, podporili jej pozície na Taiwane alebo získali cenné nehnuteľnosti v Afrike, ktoré sa dajú premeniť na vojenské základne." Bez ohľadu na to, či sú takéto obavy oprávnené alebo iracionálne, je zrejmé, že neustále rastúce investičné zisky Číny v Afrike nepochybne ovplyvnia niektorých afrických lídrov.
S históriou zlyhaní západného protiteroristického hnutia, rastúcich protizápadných názorov a rozširovania ruského a čínskeho vplyvu sa podpora teroristických skupín v Afrike pravdepodobne zvýši. Okrem toho, so šírením terorizmu a očakávanou novou studenou vojnou možno očakávať, že angažovanosť USA v Afrike sa v blízkej budúcnosti vyhrotí.
Sebasabotáž v Afrike
Politika USA by mala podporovať vzťahy v Afrike a rozvíjať lepšie stratégie pre angažovanosť. Keďže sa však armáda odkláňa od kontraindikácie, otázkou je,akomôžu USA rozšíriť svoju prítomnosť v Afrike. Vzhľadom na svoje nedávne zlyhania na Blízkom východe sa zdá, že Washington nie je schopný poučiť sa zo svojich minulých chýb.
Doktríny COIN sa sotva zmenili od doktrín vyvinutých vo Vietname, čo podporuje argument, že americká armáda neustále zanedbáva typy bojov, do ktorých sa najčastejšie zapája. Aaron Rapport, lektor na Cambridge, vysvetľuje, že konflikty v ďalekej budúcnosti sa skúmajú prostredníctvom vhodnosti cieľa verzus objektívnej uskutočniteľnosti v konfliktoch blízkej budúcnosti, pričom tvrdí, že plánovači sa zameriavajú iba na inváziu a nepredpovedajú výsledky po invázii, ich zachytenie v "opakujúcom sa cykle".
Povstania v Afganistane a Iraku nemali žiadnu "inštitucionálnu pamäť", na ktorú by sa mohli odvolávať pri rozhodovaní o tom, ako vykonávať operácie s mincami. Ako napísal Adam Wunische vThe National Interest, "jednotky vycvičené na zastavenie postupu sovietskeho tanku cez Fuldskú priepasť sa teraz pokúšali vycvičiť vojenské jednotky v jazyku, ktorému nerozumeli, so skupinou regrútov, ktorým chýbal spoločný lexikón a identita, na misiu proti nekonvenčnému protivníkovi konvenčnými prostriedkami a to všetko pri streľbe."
Spoliehanie sa Ameriky na brigády pomoci bezpečnostných síl (SFAB) pri vyrovnávaní medzier v protipovstaleckých operáciách sa tiež ukázalo ako do značnej miery neúčinné. Pomoc zahraničným ozbrojeným silám pri získavaní taktickej zdatnosti je dôležitá, ale neguje potrebné komponenty na to, aby národ získal stabilitu. Bez zlepšenia dôvery vlády, na čo SFAB nemajú kapacity, je ťažké dosiahnuť dlhodobý úspech. Keďže africkým národom chýba takáto inštitucionálna dôvera, spoliehanie sa na SFAB povedie k strategickému zlyhaniu.
Zatiaľ čo Afrika má rovnaké komplikácie ako Irak, pokiaľ ide o korupciu, neúčinnosť vlády, neúspešné hospodárske politiky a etnické rozdiely, Afrika predstavuje ešte viac prekážok. Získanie vplyvu v Afrike bude náročné vzhľadom na to, že viaceré africké krajiny sú pod drobnohľadom čínskeho dlhu, prítomnosti neštátnych a štátom sponzorovaných skupín, ako je Wagnerova skupina, a prehnanej vydutiny mládeže, ktorá čelí značnej miere nezamestnanosti a je zraniteľnejšia voči extrémistickému náboru. Tieto výzvy sú dôvodom, prečo musí Amerika stanoviť diplomatické vzťahy s Afrikou za prioritu a neodvracať sa od odbornej prípravy v oblasti COIN.
Podstupovanie správnych rizík
Pokiaľ Spojené štáty nezmenia svoje diplomatické a vojenské stratégie v Afrike, je nevyhnutné, aby zopakovali chyby z minulosti. Ak Spojené štáty rozšíria svoju vojenskú prítomnosť v Afrike, je pravdepodobné, že opäť nedokážu pochopiť zahraničné zložitosti a nebudú schopné vytvoriť efektívne vlády, a preto sa uchýlia k praxi upustenia od úsilia o budovanie národa. Takéto politiky zhoršia mocenské a bezpečnostné vákuum, čím sa zhorší už aj tak prudký nárast terorizmu.
Zlyhania USA v Iraku nepochybne spôsobia, že Washington sa zdráha zapojiť sa do protipovstaleckých akcií. Zatiaľ čo Spojené štáty majú kockovanú minulosť s operáciami COIN v Afrike, šírenie ruského a čínskeho vplyvu a ohrozenie dodávok kľúčových zdrojov nebude možné ignorovať. Závislosť od kritických zdrojov určite zvýši hospodársku súťaž v Afrike. Okrem toho rozšírenie terorizmu na kontinente povedie k nevyhnutnému narušeniu dodávok týchto kľúčových zdrojov.
Varovanie analytika Rashida Abida týkajúce sa aš-Šabábu zhŕňa súčasnosť a budúcnosť afrického terorizmu: "Brace. Skôr ako sa to zlepší, zhorší sa to." Niekedy v blízkej budúcnosti to bude vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby rozšírili svoju prítomnosť v Afrike. Spojené štáty si nemôžu dovoliť pokračovať v cykle straty zamerania na COIN, zabúdania na minulé lekcie a zatvárania očí pred situáciou, ktorá ich nakoniec pritiahne.