RTVS sa stala hlasnou trúbou provládnej demagógie. Verejnoprávna televízia rozpútala hon na pracovníkov len kvôli tomu, že vo vysielaní dali priestor opozičným názorom. Televíza ignoruje základné princípy tvorby spravodajstva a publicistiky. Generálny riaditeľ RTVS by to mal dokonca vedieť, ak nie, zrejme nemá čo hľadať na svojom poste. „Preto musím Ľuboša Machaja upozorniť, že toto nie je ani súkromná, ani vládna televízia, že koncesionárske poplatky platíme všetci a že je zo zákona povinný dodržiavať pluralitu a objektívnosť. Namiesto toho premenil verejnoprávne médiá na štátne,“ tvrdí politológ Eduard Chmelár.

Príspevok Eduarda Chmelára zverejnený na sociálnej sieti prinášame v plnom znení. 

Do diskusných relácií už pozývajú iba hostí s výlučne provládnymi názormi

Keď ministerka kultúry Natália Milanová podávala vo februári tohto roka podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu pre účasť expremiéra Jána Čarnogurského v Správach a komentároch RTVS, poznamenala: "Už sa neviem dočkať voľby nového generálneho riaditeľa." Dočkala sa a nový šéf verejnoprávnych médií Ľuboš Machaj sa po nástupe do funkcie snažil zavďačiť vládnej moci naozaj najhorlivejšie ako vedel. Z vysielania RTVS prakticky zmizli opozičné názory, vytvoril sa čierny zoznam zakázaných osôb a sám generálny riaditeľ sa verejne vyjadril, že niektoré osoby tam jednoducho nevpustí. Ján Čarnogurský je tak v štátnej televízii rovnako persona non grata ako v minulom režime, kedy za demokraciu bojoval a trpel za ňu vo väzení. A nielen on. 

Jednostrannosť sa ešte zvýraznila, keď Ľuboš Machaj bez akejkoľvek vnútornej logiky vytvoril samostatnú reláciu pre novinára Mareka Vagoviča - čo je to isté, akoby vytvoril exkluzívny priestor pre Daniela Lipšica. Začali sa množiť absolútne neštandardné a neprofesionálne kroky: RTVS napríklad odvysielala v jeden jediný deň trikrát za sebou rozhovor Štefana Hríba so Zuzanou Čaputovou na Pohode, nehovoriac o tom, že samotný Hríb nie je ani redaktor, ani spolupracovník média verejnej služby a niekoľko týždňov starému záznamu chýbal akýkoľvek aktualizačný moment. Alebo pozvala do diskusie o vojne na Ukrajine dcéru prezidentky Emmu Čaputovú, pričom sa v relácii neobjavil nijaký nezávislý odborník, ktorý o problematike na rozdiel od nej niečo vie, čo pôsobilo ako vytváranie dynastického kultu. Alebo sústavne propaguje generála vo výslužbe Pavla Macka ako jediného vojenského experta, pričom neuvádza, že sa nevyjadruje ako odborník, ale predseda mimoparlamentnej Občianskej demokratickej strany, ktorému tak vytvára nadštandardný mediálny priestor. Pripomínam, že keď pozývali do RTVS na analýzy mňa, začali z týchto kruhov namietať, že som bývalý politik, hoci ma už so žiadnou stranou nič nespája. A tak si našli zámienku, aby ma z obrazoviek stiahli. Prečo nevidia konflikt záujmov u generála Macka, ktorý je aktívny politik, a zavádzajú verejnosť, že je nezávislý expert? A čo je najbizarnejšie: do diskusných relácií už pozývajú iba hostí s výlučne provládnymi názormi. 

V demokracii sa totiž s odlišnými názormi vyrovnávame argumentmi, nie zákazmi

Ideologické čistky v RTVS dosiahli škandalózny rozmer, keď včera padali hlavy za odvysielanie prejavu Roberta Fica zo snemu Smeru-SD. Upodozrievať Máriu Hlucháňovú, ktorá pracovala v Slobodnej Európe a neskôr pre KDH, že je naklonená smerákom, je do popuku. Vysielanie kľúčových prejavov lídrov relevantných politických strán je bežné takmer vo všetkých verejnoprávnych televíziách Európy. Česká televízia nemala problém odvysielať ani prejav predsedu KSČM. Dokonca majú reláciu pre mimoparlamentné strany. Podobne aj u nás by som si rád pozrel zásadné vystúpenia lídrov všetkých relevantných strán. A keď sa toľkokrát spomínala Nežná revolúcia - RTVS by si pri jej výročí mohla spomenúť, že po jej vypuknutí Slovenská televízia niekoľko mesiacov vysielala reláciu, v ktorej si každý občan, občianska iniciatíva či rodiaca sa politická strana mohli niekoľko minút povedať čokoľvek, čo mali na srdci. Kam sa podel ten demokratický étos revolučných dní? Preto musím Ľuboša Machaja upozorniť, že toto nie je ani súkromná, ani vládna televízia, že koncesionárske poplatky platíme všetci a že je zo zákona povinný dodržiavať pluralitu a objektívnosť. Namiesto toho premenil verejnoprávne médiá na štátne.

Pred štyrmi rokmi, keď manažment RTVS vysvetľoval svojim neprofesionálnym novinárom zásady firemnej etiky, začali tí, ktorí sú dnes pri moci, ziapať, že ide o brutálnu cenzúru. Potvrdili tak, že do média verejnej služby nepatria, lebo si mýlia redigovanie a editovanie s cenzúrnymi zásahmi. Skutočne brutálna cenzúra sa spustila v RTVS až teraz. A je dobré všímať si všetkých tých, ktorí jej dnes tlieskajú, aby ste si ich v budúcnosti pri nejakej ďalšej kampani nepomýlili s bojovníkmi za slobodu prejavu. Navyše, generálny riaditeľ RTVS, ktorý nevie uniesť politické tlaky a zvaľuje zodpovednosť na svojich podriadených, je zbabelec. Ak tvrdí, že nevie o tom, čo sa vysiela, odstúpiť mal on, nie šéfka spravodajstva. Takto len potvrdil, že v štátnom telerozhlase funguje cenzúra. V demokracii sa totiž s odlišnými názormi vyrovnávame argumentmi, nie zákazmi. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik