Poľská explózia pravdepodobne nepovedie k eskalácii – ale riziká stretu NATO-Rusko sú reálne, upozorňuje pre The Guardian Julian Borger, redaktor medzinárodných záležitostí. ZSSR a USA sa podarilo prejsť cez celú studenú vojnu bez takejto chyby. Incident, pri ktorom v Poľsku zomreli dvaja ľudia, však pravdepodobne nedosahuje prah potrebný na podnietenie kolektívneho zásahu NATO proti Rusku.
Ak by to bola ruská strela, ktorá v utorok zasiahla poľskú dedinu a zabila dvoch ľudí, bolo by to vôbec prvýkrát, čo by ruská zbraň dopadla na územie NATO. Sovietskemu zväzu a USA sa podarilo prejsť cez celú studenú vojnu bez takejto chyby, pretože Washington a Moskva si boli dobre vedomí rizika, že by do vojny mohli vstúpiť náhodou alebo nesprávne.
Poľská vláda uviedla, že stále vyšetruje, koho rakety dopadli na jej územie, a kancelária prezidenta Andrzeja Dudu informovala, že zvažuje odvolanie sa na článok 4 zakladajúcej zmluvy NATO, ktorý umožňuje každému členovi požiadať o urýchlené konzultácie Severoatlantickej rady „vždy, keď je podľa ktorejkoľvek z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zo strán“. Duda hovoril s Bidenom, generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským ešte v utorok večer.
Varšava nespomenula článok 5 zmluvy, ktorý hovorí, že ozbrojený útok na jedného člena je útokom na všetkých, a ktorý by bol najpravdepodobnejším mechanizmom eskalácie k vojne medzi NATO a Ruskom.
Na článok 5 sa nemôže odvolávať len jeden členský štát, povedal bývalý veľvyslanec USA v NATO Ivo Daalder a dodal, že si to „vyžaduje konsenzus NATO“. Jediný prípad, keď ho spojenci NATO vyvolali, bol po útokoch z 11. septembra a viedol k tomu, že spojenci poskytli letecké radarové hliadky nad USA a posilnili námorné hliadky v Stredozemnom mori.
Aj keby sa dospelo k záveru, že rakety, ktoré prekročili poľskú hranicu, boli skutočne ruské, a nie ukrajinské protiraketové stíhačky, nesplnilo by to „ozbrojený útok“ predpokladaný v článku 5, tvrdil William Alberque, riaditeľ pre stratégiu, technológiu a kontrola zbraní pre Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie.
"'Úmyselný ozbrojený útok' je skutočná vec," povedal Alberque. "Dve balistické rakety, ktoré zlyhali, nie."
Široký konsenzus NATO bol doteraz taký, že ruská eskalácia povedie k zvýšeným dodávkam zbraní na Ukrajinu a to – skôr než akákoľvek forma priameho zapojenia NATO – by slúžilo ako odstrašujúci prostriedok proti ruskej ľahkomyseľnosti.
To je tentoraz najpravdepodobnejšia reakcia a v rámci NATO sa bude diskutovať o tom, či si to vyžaduje zvýšenie druhu poskytovanej vojenskej pomoci. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba argumentoval, že oprávňuje poskytnúť bojové lietadlá F-15 a F-16.
Incident na poľskej hranici tiež obnovil výzvy na vytvorenie bezletovej zóny nad západnou Ukrajinou, ktoré presadila protivzdušná obrana NATO, najmä od predstaviteľov pobaltských štátov. Obhajcovia takéhoto kroku tvrdia, že riziká takéhoto kroku, ktorý by mohol spustiť totálnu vojnu, sú teraz oveľa nižšie ako na začiatku rozsiahlej invázie, keďže ruské sily sú v súčasnosti obmedzené na východ a juh krajiny. Proti takémuto rozširovaniu úlohy NATO by však zo strany USA a ďalších spojencov NATO existoval značný odpor.
Aj keď je pravdepodobné, že tento incident bude pod kontrolou, neznamená to, že riziká stretu NATO-Rusko v dôsledku nesprávneho výpočtu nie sú reálne. Kyjev sa snaží čo najužšie zaviazať NATO k úsiliu krajiny o obnovenie jej suverenity a územnej celistvosti. Zelenskyj v utorok povedal, že rakety boli "úderom proti našej kolektívnej bezpečnosti" a "veľmi vážnou eskaláciou".
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik