"Politické (pre)hry pokračujú. Zatiaľ čo sa expremiér raduje z ďalšieho skalpu, slovenská demokracia naďalej chradne. Prečo odvolanie Cigánikovej nie je žiadnym prekvapením? A čo ďalej?" Pýta sa komentátor Michal Horský.
Názorový článok "Matovičove „splaškomety“ a gól do vlastnej brány," ktorého autorom je komentátor Michal Horský, zverejnený v denníku Pravda, prinášame v plnom znení.
Politické (pre)hry pokračujú. Zatiaľ čo sa expremiér raduje z ďalšieho skalpu, slovenská demokracia naďalej chradne. Prečo odvolanie Cigánikovej nie je žiadnym prekvapením? A čo ďalej?
Návrh na odvolanie Cigánikovej podal marginálny poslanec, bývalý člen OĽaNO. Podľa neho je problém v tom, že funkciu „zneužíva na presadzovanie svojej progresívnej ideologickej agendy” a usiluje sa o zabíjanie nenarodených detí.
Iste tým brnká na pseudokonzervatívnu strunku kultúrnych vojen. No tie sú od skutočných dôvodov oskalpovania na míle vzdialené.
Odvolanie Cigánikovej bolo najmä mocenským ťahom v dôsledku zmeny odmeňovacích pomerov po odchode SaS.
Na druhej strane však bolo úspešné aj vďaka SaS, ktorá sa svojou prítomnosťou zaslúžila o uznášaniaschopnosť parlamentu. Zhodou okolností si tak sami podpílili konár pod sebou.
V každom prípade tak, ako to býva v politických spoločenstvách, i tu platí, že staronové vládne zoskupenie nemá žiaden dôvod odmeňovať „neposlušných” významnými postami. Práve to je jedno zo základných pravidiel politického prežitia, podľa ktorého každá minca vo vrecku oponenta vie priniesť viac osohu, ak spočinie vo vrecu „lojalistu”.
V tomto kontexte je takisto pravdepodobné, že o svoj post príde aj odídenec Juraj Krúpa, ktorý teraz šéfuje výboru pre obranu a bezpečnosť. Jednoducho preto, že nelojalita sa neodmeňuje.
Napriek nezúčastneniu sa poslancov OĽaNO na hlasovaní v tom možno vidieť ďalší prejav pomsty za letnú rebéliu saskárov. Postarali sa o to iní, na ktorých sa mohli spoľahnúť. Svedčí o tom aj Matovičova vulgárna a škodoradostná reakcia na adresu Cigánikovej, ktorú azda netreba citovať.
Tak, ako to bolo napríklad po jarnej vládnej kríze v roku 2021, keď si expremiér bral na mušku každého, kto požadoval jeho odchod.
Ak niekto neposlúcha a netlieska každému jeho nápadu, ktorý ako jediný spasí Slovensko, stáva sa terčom neustálej demagógie.
Stokrát opakovaná lož sa stáva „pravdou". Stačí si napríklad spomenúť na neustále označovanie exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej za podvodníčku, i keď podozrenia opakovane vyvrátila. Je to stále to isté dokola, mení sa len terč.
Blížime sa ku koncu roka a SaS je odsúvaná do úzadia. Svoje pozície stráca tak svižne, ako aj percentá.
Čo je smutnejšie, zdá sa, že to funguje. Politická atmosféra naznačuje, že SaS sa letnými pokusmi o mocenskú rošádu prerátala. Blížime sa ku koncu roka a SaS je odsúvaná do úzadia. Svoje pozície stráca tak svižne, ako aj percentá. Podľa aktuálnej sondy agentúry Median liberálov podporuje len 6,5 percenta opýtaných. Čo je značná strata oproti nedávnej minulosti.
V konečnom dôsledku sa nemožno čudovať nikomu, kto stratil záujem o sledovanie súčasnej politiky. Koalícia svojím výkonom neustále preráža dno občianskej dôvery a prilieva olej do ohňa, čím pomáha extrémistom.
Navyše nádeje na samovyliečenie sú mizivé. V spoločnosti, v ktorej sa demagógia cení, to však s nádejami na povolebnú zmenu nevyzerá optimisticky.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik