Belgický liberálny senátor Alain Destexhe, ktorý pred niekoľkými rokmi tvrdo kritizoval migračnú politiku, tentokrát vyjadril diametrálne odlišný názor v porovnaní s názorom, ktorý má západný mainstream. Alain Destexhe tvrdí, že musíme odmietnuť Zelenského a dohodnúť sa na tom, že sa bude diskutovať o rozdelení Ukrajiny. Nebolo by to podľa neho o nič menej chvályhodné ako Daytonské mierové dohody, ktoré ukončili krvavý vojenský konflikt a zavŕšili rozpad Juhoslávie.

Článok „Bidenova administratíva nás privádza do ničivého konfliktu s Ruskom,“  zverejnený na portály causeur.fr, ktorého autorom je Alain Destexhe, prinášame v plnom znení.

Môžeme sa obávať najhoršieho

Spojené štáty sa pokúsili zmeniť režim už v niekoľkých krajinách: Afganistan, Irak, Líbya...Výsledok nikdy nebol veľkým úspechom. Ak je dnes cieľom Joea Bidena zmeniť režim v Rusku, môžeme sa obávať najhoršieho.

Bidenova administratíva nás privádza do ničivého konfliktu s Ruskom. Vo Washingtone je teraz cieľom konfrontácia s Moskvou, odstránenie Vladimíra Putina a zmena režimu. Na rôznych televíznych kanáloch niektorí vážne zvažujú samozrejme v láskavom tóne scenár jadrovej vojny bez toho, aby si predstavili Armagedon, ktorý by z toho vyplynul.

O otázke, kto nahradí Putina, sa nikdy nediskutuje

Potom, čo sa režim „úspešne“ zmenil v Iraku a Líbyi alebo zlyhal v Sýrii, s desiatkami tisíc mŕtvych, miliónmi utečencov, chaosom a nestabilitou, ktoré vyplynuli z „úspešnej“, kto môže uveriť tomu, že v obrovskom Rusku by z amerického klobúka zázračne vyšiel režim, ktorý je demokratickejší alebo stabilnejší ako ten Putinov?

V najlepšom prípade by zvíťazila ultranacionalistická, agresívna a pomstychtivá sila. V najhoršom prípade by Rusko explodovalo ako Sovietsky zväz v roku 1991, Kaukaz by bol v plameňoch, milióny utečencov by utiekli do Európy (ale nie do Spojených štátov) a stalo by sa ohniskom islamského terorizmu. Rusko, alebo to, čo by z neho zostalo, by sa stalo nočnou morou Európy. Nič nás nenaučili v oveľa menšom meradle precedensy Líbye a Sýrie s prílevom utečencov, ktorí nám priviedli páchateľov útokov v Paríži (2015) a Bruseli (2016)?

Rovnako ako počas Covid krízy, alebo po smrti Georgea Floyda, bol európsky občan od začiatku vojny na Ukrajine vystavený záplave jednostrannej propagandy "mainstreamových médií". S požehnaním týchto médií sa úrady ponáhľali zakázať vysielanie ruských médií RT a Sputnik. Ruský pohľad na všetko je tak vopred diskvalifikovaný a verejnosti sa prezentuje veľmi zriedka.

Pre Putina sa ukrajinská kríza nezačína v roku 2022, ale v roku 2014

Nikdy sa nepripomína, že "revolúcia na Majdane" v roku 2014 bola v skutočnosti štátnym prevratom zorganizovaným s podporou Spojených štátov s cieľom zvrhnúť demokratický režim. Od roku 2014 režim v Kyjeve odmieta vykonávať dohody z Minska a urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zabezpečil, že rusky hovoriaci občania, ktorí postupne prichádzajú o jazyk v školách a inštitúciách, sa stanú druhotriednymi občanmi. Moskva mohla byť oprávnene znepokojená pomocou USA, ktorá bola poskytovaná Ukrajine.

Bezpečnostné obavy Ruska sa nikdy nebrali vážne. Ako keby krajiny NATO, keďže ide o demokratické  krajiny zahrnuté v tábore dobra, nemohli podľa žiadnej definície predstavovať hrozbu pre nikoho. Mohol si Putin myslieť, že Ukrajina sa nevyhnutne stane členom NATO, alebo že s podporou Západu pripravuje ofenzívu na opätovné dobytie Donbasu? Nevieme, ale keby Západ odmietol perspektívu členstva Ukrajiny v NATO, pravdepodobne by sme tu neboli.

Nie, Putin nie je Hitler

Nechystá sa napadnúť Európu a neohrozuje svetový mier. Nikdy neútočil na neutralitu Fínska a Švédska, ktoré sú teraz kandidátmi do NATO, ani pobaltských krajín, ktorých invázia by mu trvala len niekoľko hodín.

Nie, nevedie "totálnu vojnu proti Ukrajine" (Anne-Sophie Lapix), našťastie pre ukrajinské obyvateľstvo.

Nie, Ukrajina nie je Československom z roku 1938, pretože okrem historických porovnaní, ktoré sa zneužívajú vo Francúzsku, bol Hitlerov plán súčasťou projektu rasovej nadradenosti (po ktorej nie je vo Vladimírovi Putinovi ani stopy) a nadvlády nad Európou, z ktorej na rozdiel od Hitlera nemá ani vôľu, ani prostriedky.

Nie, Putin sa nezdá byť blázon ani chorý a uzavretie mieru s ním by nebolo ďalším Mníchovom, pretože v roku 2023 nenapadne Poľsko a v roku 2024 Francúzsko!

Máme právo vnímať Zelenského ako nebezpečnú postavu, bábku v rukách Američanov, keď poučuje celý svet, aby nás vtiahol do svojej vojny a tvrdí, že znovu dobyje Krym a odmieta diskutovať s Ruskom, kým bude Putin pri moci? Máme právo kritizovať vojenskú stratégiu Ukrajiny a netešiť sa, keď útočí na krymský most, "kovový falus Putina" podľa Libération (!).

Namiesto toho, aby naše médiá odsúdili túto eskaláciu, vítajú ju ako "facku do tváre Putinovi, ktorý je čoraz viac zahnaný do kúta" alebo "vyvrcholenie ruských neúspechov na Ukrajine". Možno sa teda čudovať, že odvetné opatrenia ničia doteraz ušetrenú elektrickú infraštruktúru Ukrajiny a že v dôsledku toho milióny Ukrajincov strávia zimu v otrasných podmienkach? S priateľmi, ktorými sú západné médiá.

Aký je v tejto súvislosti národný a európsky záujem?

Ako môžeme vysvetliť, že osud niektorých ukrajinských provincií hraničiacich s Ruskom, ktorých mená pred niekoľkými rokmi takmer nikto nepoznal, sa stali takou životne dôležitou otázkou, že európske obyvateľstvo trpí prudkým poklesom svojej životnej úrovne?

Pretože treba mať na pamäti, že nie "vojna na Ukrajine" alebo "agresia Vladimíra Putina", ktorými vysvetľujú klamlivú infláciu cien energií, ale západné sankcie a ruské odvetné opatrenia proti týmto sankciám stoja za poklesom životnej úrovne európskeho obyvateľstva.

Prečo neakceptovať rozdelenie Ukrajiny?

Srbsko, Sudán a Československo boli nie tak dávno unitárnymi krajinami.

Bude sa namietať tým, že rozdelenie týchto dvoch etnických skupín si želali dve etnické skupiny? Ale nie je to tak, aspoň od roku 2014, že aj časť obyvateľov Ukrajiny sa už necítia byť občanmi tejto krajiny?

Nesmieme zabúdať, že sankcie nikdy v histórii režimu neviedli k pádu režimu. Aj dnes neúmerne ochudobňujú európskych občanov a zbytočne európsky priemysel, ktorý je už aj tak ohrozený Čínou. A bude ešte horšie, keď Čína a Rusko dokončia výstavbu dvojitého plynovodu spájajúceho tieto dve krajiny, pričom Čína veľmi priaznivo vyjednala nákupnú cenu plynu, čo ešte viac zničí európsky priemysel.

Videli sme niekedy v čase mieru, pretože údajne "nie sme vo vojne s Ruskom“, vodcov pripravených zaplatiť za svoju politiku zničením svojich hospodárstiev a obyvateľstva, keď nejde o žiadny životne dôležitý alebo dokonca strategický záujem? Mimochodom, sankcie posilňujú krajiny ako Čína, Irán alebo Venezuela, alebo islamské autokracie, ktorých autoritársky charakter je nám teraz ľahostajný. Obrana demokracie je veľmi variabilná!

Euro je voči doláru na historicky najnižšej úrovni

Sankcie a napätie trestajú Európu, ale sotva Spojené štáty a prospech majú najmä tri oblasti: výroba a vývoz zbraní, plynu a ropy, ako aj potravín. Sú Američania skutočne našimi spojencami a priateľmi?

Západ má umenie klamať sám seba, podkopávať svoje vlastné záujmy a byť vo svete nenávidený.

Putin nie je taký izolovaný, ako hovoria západné médiá

Čína, India a Brazília (40 % svetovej populácie) sa zdržali hlasovania Bezpečnostnej rady o "neuznaní pseudoanexie štyroch ukrajinských regiónov Ruskom". V marci počas hlasovania Valného zhromaždenia o Ukrajine urobilo to isté 22 afrických krajín alebo sa nezúčastnilo na hlasovaní. Prečo by si mali myslieť, že Ukrajina je dôležitejšia ako konflikty v Jemene, Etiópii?

Naozaj veríme, že vlády a obyvatelia mnohých krajín, ktorým hrozí nedostatok potravín alebo dokonca hladomor, a vidia, ako ceny potravín a energií prudko stúpajú, ďakujú Západu za jeho "neústupnosť" voči Rusku? Naozaj veríme, že Čína, ktorá sa dobre angažuje v pretekoch o svetovú nadvládu sa dištancuje od Ruska, ako sme tu a tam čítali?

Ako hovorí Elisabeth Borne, francúzska politička "Francúzsko chce, aby boli náklady na vojnu pre Rusko neznesiteľné", nemalo by byť preto prekvapujúce, že Rusko chce, aby boli náklady na energiu pre Francúzov neznesiteľné! Macron v knihe Janus hovorí, že musíme "akceptovať, že zaplatíme cenu za našu slobodu a naše hodnoty", ale Rusko ich v žiadnom prípade neohrozuje. Nie sme ani v 30. rokoch, ani v studenej vojne proti komunizmu. Na druhej strane, naša prosperita je priamo ohrozená, rovnako ako naša bezpečnosť, ak budeme nasledovať vojnových štváčov Washingtonu.

V záujme Európy a Európanov musíme odmietnuť tvrdý prístup Zelenského, rokovať s Ruskom o rozdelení Ukrajiny a zrušiť sankcie. V tejto fáze je diplomatické riešenie vhodnejšie ako patová situácia alebo eskalácia konfliktu, ktorú Washington podporuje. Nebolo by to o nič menej chvályhodné ako Daytonské mierové dohody, ktoré ukončili krvavý vojenský konflikt a zavŕšili rozpad Juhoslávie. Mali by sme sa aspoň dohodnúť, že o tom budeme diskutovať, čo sa už v našich drahých "demokraciách" nezdá byť možné.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik