Vojna na Ukrajine akoby ani nemala konca. Rusi chcú naplniť svoje ciele, Ukrajinci sa zase nechcú vzdať svojho územia a „biele goliere“ zo zbrojárskych firiem sa nechcú vzdať obrovských ziskov, takže ani oni nemajú záujem o ukončenie tohto zdanlivo nezmyselného, zato krvavého konfliktu. Lenže pozor, ako píše v statuse český vojenský expert Jaroslav Štefec, môže byť ešte horšie. A stačí tak málo – prijať Ukrajinu za člena NATO!
Ukrajina sa už istý čas usiluje dostať nielen do štruktúr Európskej únie, ale aj do NATO. Najmä vstup do toho druhého, vojenského, zoskupenia, sa po invázii ruských vojsk usiluje doslova horúčkovito. Jej snaha ubrániť sa pred agresorom z východu však stačí len na to, že jej západné krajiny, a najmä USA, výdatne pomáhajú najmä vojensky. A práve preto vojna na Ukrajine podľa českého experta tak skoro neskončí. Čo všetko však okolo tejto situácie Jaroslav Štefec vidí? No, nie je toho málo, ba dá sa povedať, že je toho pomerne dosť, a navyše je tu jedna obrovská hrozba – III. svetová vojna!
Jaroslav Štefec hneď v úvode priznáva, že z jeho pohľadu každá vojna raz skončí. Niekedy drvivým víťazstvom jednej strany, niekedy patovým „ubojovaním sa“ dvoch alebo niekoľkých strán, či už ľudským, ekonomickým alebo kombinovaným, niekedy genocídou, inokedy zbabelým útekom, alebo politickým konsenzom mocných. Vojna už podľa českého experta ďalej nie je výhodná a je čas ju skončiť. „Skôr alebo neskôr diplomati (skoro) všetkých zúčastnených strán zasadnú k stolom a riešia povojnové usporiadanie toho, čo zostalo. S jedinou výnimkou. Vízia budúcnosti, prinášajúca nádej, že všetko zlé raz skončí a bude zase lepšie, je pasé v okamihu, keď strategické rakety s termonukleárnymi hlavicami vyrazia po svojich vopred naprogramovaných a prísne utajovaných trajektóriách k cieľom na území protivníka a do vzduchu sa vznesú strategické bombardéry, nesúce strely s jadrovými náložami,“ začína svoj status Štefec.
Tým podľa českého experta končí normalita, končí všetko, čo sme doteraz poznali a čomu sme si zvykli hovoriť „náš svet“. Štefec však vo svojej kritike ide ešte ďalej. „Skupina politických amatérov a diplomatických neandertálcov, ktorí sa považujú za českú vládu, jasne ukázala, že robí všetko pre to, aby táto výnimka z až doposiaľ vždy platného pravidla skutočne nastala. Pokiaľ možno čo najskôr. Výsledky neočakávanej cesty do Kyjeva, ktorú podnikla pod vedením svojho principála, sú toho jednoznačným dôkazom,“ myslí si Štefec a dodáva, že Česko ako de facto prvý štát na svete dal Ukrajine písomne, že bude podporovať jej vstup do NATO, a tým fakticky aj začatie tretej svetovej vojny.
„To, spolu s vlajkovým paskvilom, vyveseným za peniaze českých daňových poplatníkov v rozpore nielen s českými zákonmi, ale aj so zdravým rozumom pánom Rakúšanom na budove Ministerstva vnútra, alebo so schvaľovaním teroristického činu, majúceho za následok smrť mladej ruskej novinárky dámou, ktorá sa domnieva byť českou ministerkou obrany, ukazuje na absolútnu nekompetentnosť ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že riadi český štát, a ich nekonečnú servilitu voči záujmom, ktoré sú v diametrálnom rozpore so záujmami nás, ľudí, ktorí tu žijeme,“ pokračuje v tvrdej línii kritiky český vojenský expert, podľa ktorého bola Fialova „výprava“ na Ukrajinu od samého začiatku sprevádzaná celou radou nejasností, improvizácií a až arogantnou hlúposťou.
Už samotný presun podstatnej časti vlády do vojnovej zóny najprv letecky a potom vlakom stojí podľa Štefeca za pozornosť, pretože to okrem iného ukazuje na flagrantné zlyhanie českých bezpečnostných služieb, ktoré nedokázali zorganizovať cestu tak, aby bolo minimálne riziko likvidácie kabinetu ako celku, podobne ako sa to stalo Poliakom pri Smolensku v roku 2010. „Stačil by jediný priamy zásah, či už úmyselný alebo náhodný, a nový kabinet mohol začať úradovať podstatne skôr, než dúfali aj tí najväčší optimisti,“ tvrdo konštatuje Štefec, ktorý vraj nevie, či český premiér Peter Fiala vyrazil na túto ukrajinskú misiu z vôle EÚ, NATO, alebo USA.
Rozhodne ju podľa Štefeca ale ani pri najlepšej vôli nemožno označiť za výsledok nejakého zmysluplného politického rozhodnutia vlády, alebo dokonca za diplomatickú misiu českého štátu. A čo vlastne táto cesta Čechom priniesla? „Okrem hmlistého oficiálneho oznámenia o uistení ukrajinského prezidenta nehynúcou vernosťou politického vedenia SR veci Ukrajiny a pokračujúcom posielaní peňazí a zbraní na úkor českých občanov je jej skutočný účel nejasný,“ prízvukuje Štefec a dodáva, že podľa dostupných informácií prisľúbila vláda Česko (!), že bude riešiť vývoz ukrajinského obilia inými cestami, než po vode.
„Tú vodnú variantu totiž Rusko po skúsenostiach s nedodržiavaním zmluvy o vývoze obilnín najskôr v najbližšej dobe uzavrie likvidáciou skladov a žeriavového vybavenia v Odese. Je však otázkou, či bude fungovať (jediná) ďalšia možná cesta, po železnici. Ukrajine totiž budú veľmi skoro okrem prístavných zariadení v Odese chýbať aj elektrina a nafta na pohon lokomotív. Možno tak dôjde na oživenie polozabudnutej parnej trakcie,“ upozorňuje Štefec, podľa ktorého zlé jazyky tiež tvrdia, že Fiala bol na Ukrajinu vykopnutý ako predsedajúci Rady EÚ aj preto, aby uistil Zelenského, že EÚ mu rada dodá plyn aj elektrinu, teda komodity, ktoré budú Ukrajine túto zimu setsakramentsky chýbať.
Zelenskij ich totiž minulý týždeň začal po EÚ vymáhať rovnako arogantne, ako doteraz vymáhal peniaze a zbrane. Akosi sa ale pozabudlo, že presne to sú energetické zdroje, ktoré budú túto zimu chýbať aj mnohým európskym krajinám. „Aby som to zhrnul. Zelenskému sa dostalo uistenia, že EÚ urobí všetko pre to, aby zabezpečila iné cesty pre vývoz ukrajinského obilia (otázka znie komu, kam a za koľko) a dovoz zbraní. Fialova vláda ho uistila, že Česko nie je žiadne žobrácke Švajčiarsko, takže od nás svoje peniaze a zbrane dostane. Navyše mu Fiala dal písomne, na zmluvnej báze, že my, hrdinská Česká republika, Ukrajine podpíšeme vstup do NATO, akonáhle oň požiada. A možno mu tiež nasľuboval dostatok plynu a elektriny na zimu,“rekapituluje sarkasticky český expert.
„Jediní, pre koho tak vyznieva bilancia Fialovej cesty úplne negatívne po všetkých stránkach, sme ako obvykle my, obyvatelia ČR. Ale možno to vidím až veľmi čierno. Ako vyhlásil v telefonickom rozhovore jeden môj kamarát – „... hele, možno je to ako s tým Kaliningradom! To bol síce fór, ale možno tam išiel fakt vyjednať pripojenie časti Ukrajiny k ČR! Ukrajincov už máme tu, naše zbrane máme tam, tak sa to dá dokopy, a je to!“ Na moju námietku, že v ceste tomuto plánu stojí Slovensko, odpovedal: „Tak ho Ukrajinci, až pôjdu s tými zbraňami zase k nám, jednoducho len vezmú so sebou!“ A bolo,“ dokončil poriadne sarkasticky a uštipačne Jaroslav Štefec svoj status.