Všetky nedeľné politické diskusie sa opäť niesli v rovine ochrany práv LGBT menšiny. Človek pomaly nadobúda dojem, že z menšiny sa stáva väčšina.

Viem, že vražda dvoch mladých mužov bola hrozný čin. Ale rovnako hrozné bolo zistenie, že ôsmak na základnej škole sekerou chcel zabiť niekoľkých spolužiakov a učiteľov. Len vďaka včasnému odhaleniu nedošlo k tragédii.  To akosi ušlo pozornosti médií. Ktovie prečo? Možno až potom, keby sa vraždilo. Lebo my máme zo všetkého najradšej asi krvavé príbehy. To je dôsledok nenávisti ako takej, nenávisti človeka k človeku. Dôsledok toho, že výchovu sme zanedbali. Školu a rodinu supluje internet a sociálne siete. A rozbitá spoločnosť to tiež nezachráni.

Tak sa mi vidí, že čím viac hovoríme o gayoch, tým viac im škodíme. Aj tu platí, že menej je niekedy viac. Až do vraždy nebolo o nich takmer počuť, kým sa sami svojimi pochodmi nepripomenuli. A  tu odrazu počúvame, že kohosi zbili len preto, že mal pripnutú dúhovú stužku. Možno to niekoho provokuje. Možno netreba kričať. Môžeme ich mať radi vo svojom vnútri. Môžeme byť kamaráti. To  všetko sa dá robiť aj bez stužky na klope saka. Tak ako doteraz.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik