Inžinier študoval fotografie zo švédskych novín Expressen, ktoré ukazujú, že možný výbuch zničil viac ako 50 metrov potrubia. Noviny nasnímali zábery v hĺbke 80 metrov, neďaleko miesta nešťastia v Baltskom mori, pomocou podvodného dronu.

Nebude poškodený

Sten Ussing pre Danmarks Radio povedal, že plynovod nehrdzavie. V hĺbke 80 metrov je koncentrácia kyslíka veľmi nízka. Očakáva, že aj vo vnútri potrubia dôjde k obmedzenej korózii. Povedal, že po oprave bude potrebné potrubie vyprázdniť, vyčistiť od vody, vyfúkať a vysušiť. Práce, podľa Ussinga, potrvajú niekoľko mesiacov. "A to je všetko, opäť môžete dodávať plyn."

Čo sa stalo 

Tri zo štyroch vetiev systému Nord Stream  boli poškodené  26. septembra. NATO  tvrdilo, že ide o výsledok „zámerných, nepremyslených a nezodpovedných sabotážnych činov“. Začiatkom októbra švédska bezpečnostná služba  oznámila, že ukončila predbežné vyšetrovanie, pričom za pravdepodobnú príčinu poškodenia potrubí uznala výbuchy. Dôkazy z miesta nehody analyzujú, aby pochopili, „či možno niekoho rozpoznať ako podozrivého a následne ho stíhať,“ uviedla služba. Švédska premiérka Magdalena Anderssonová neskôr  spresnila, že krajina neposkytne Rusku výsledky predbežného vyšetrovania nehody.

A čo Rusi

Ruská FSB to začala vyšetrovať ako prípad medzinárodného terorizmu pre poškodenie plynovodov. Prezident Vladimir Putin  obvinil  z incidentu "Anglosasov", ktorí "prešli k sabotáži" a "v skutočnosti začali ničiť európsku energetickú infraštruktúru". Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken  označil  obvinenia za absurdné. Nemeckí vyšetrovatelia nedokázali identifikovať osoby zapojené do nehôd Nord Stream, ale dospeli k záveru, že výbuchy boli výsledkom sabotáže, napísal The Wall Street Journal. Niektorí predstavitelia, podľa denníka, vychádzajú z toho, že za sabotážou stojí Rusko.

Následky

Nehoda má dlhodobejšie následky. To už viedlo k ďalšiemu zvýšeniu cien plynu v Európe a drahý plyn je menej dostupný pre domácnosti a malé podniky. Preto mnohí prejdú na spaľovanie dreva na kúrenie, alebo dokonca na výrobu elektriny. V Európskej únii je táto pevná biomasa mylne klasifikovaná  ako obnoviteľný zdroj energie. Spaľovanie dreva však spôsobuje oveľa viac emisií skleníkových plynov, ako spaľovanie zemného plynu. Ako sa energetická kríza v Európe zhoršuje, dopyt po pevnej biomase sa už zvyšuje a odlesňovanie sa primerane zrýchľuje.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik