Eskalácia vojny na Ukrajine po poškodení Krymského mosta priniesla ešte masovejšie ničenie ukrajinskej civilnej infraštruktúry a nové desiatky či stovky obetí. Európski lídri by ju mali využiť ako príležitosť začať rokovania o podmienkach konca vojny a o usporiadaní povojnových pomerov. Skonštatovala to vo svojom komentári pre denník Pravda bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Pokiaľ sa pokrok nedosiahne, štátny rozpočet Slovenska na rok 2023 bude prvým, no nie posledným rozpočtom zostavovaným počas vojny, t. j. vojnovým rozpočtom. Vojna na Ukrajine, ako priamo či nepriamo totiž naznačujú slovenskí vládni politici, je aj našou vojnou. Po nedávnom stretnutí prezidentov V4 Zuzana Čaputová povedala: „Všetci si želáme mier.“ A dodala „spravodlivý mier“. Je otázne, či oň usilujeme dostatočne a primeranými nástrojmi.

Rozpočet pomoci?

Ministerstvo financií nazvalo štátny rozpočet na rok 2023 „rozpočtom pomoci ľuďom“. Na „kompenzácie a eliminácie zásahu energetickej krízy pre domácnosti, firemný sektor i verejnú správu“ je v rezerve 3,5 miliardy eur. Najväčšia časť tejto „pomoci ľuďom“ je im určená iba nepriamo – ide o priamu pomoc dodávateľom energií. Pri cenách plynu, elektriny a tepla chce štát vyplatiť dodávateľom energií rozdiel medzi zastropovanou cenou a ekonomicky oprávnenými nákladmi plus primeraným ziskom. V zásade by sa to dalo akceptovať, keby pomoc dodávateľom energií bola podmieňovaná úspornými a modernizačnými opatreniami, ktoré by v nasledujúcich rokoch oprávnené náklady znižovali.

Okrem toho možno vláda predvída, že pri nedostatku elektrickej energie a plynu bude nútená postupovať podľa paragrafov o núdzovej energetike v novelizovanom zákone o energetike. Náklady s tým spojené môžu presiahnuť niekoľko miliárd eur a časť z nich by mohla byť uhradená z tejto rezervy.

Miera rizika naplnenia aktuálneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 je v situácii pokračovania vojny na Ukrajine taká vysoká, že treba rátať s jeho častejšou novelizáciou počas nasledujúceho roka. Bude mať menšinová vláda, ak NR SR návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 schváli, na to politickú silu?

„Rozpočet pomoci ľuďom“ má signalizovať i rast sociálnych výdavkov a rast dôchodkov odrážajúci dôchodcovskú infláciu. Ide o zákonné zvýšenie sociálnych dávok závislých na zvýšení životného minima z 1. júla tohto roka a zákonné zvýšenie dôchodkov. Keby tieto výdavky neboli do návrhu zahrnuté, musela by vláda meniť príslušné zákony.

Pomoc ľuďom pacientom bude zrejme tou najspornejšou pomocou. Vládni činitelia nepočúvajú ani Lekárske odborové združenie, ani stavovské organizácie v sektore zdravotníctva atď. Možno by si mali vypočuť pacientku, ktorá dostala termín na mamografické vyšetrenie na jún budúceho roka…

Výdavky na zdravotníctvo sa v návrhu nominálne síce „závratne“ zvyšujú (o 19,4 %), no pokrývajú skôr kozmetické zvýšenie miezd časti zdravotného personálu a platbu za poistencov štátu ponechávajú na tohtoročnej úrovni. Platba štátu za svojich poistencov pokrýva sotva 40 percent skutočných nákladov na pacienta a permanentne prispieva k zadlžovaniu zdravotníctva.

Vojnový rozpočet

Kľúčovým pre každý rozpočet je miera neistoty, s ktorou musia jeho zostavovatelia počítať. Miera neistoty pre vojnový rozpočet je násobne vyššia ako pri rozpočte zostavovanom v mierových časoch. Racionálne by preto bolo, keby sa rozpočet v závislosti od vývoja vojny na Ukrajine pripravil vo viacerých variantoch.

V jednotlivých variantoch by sa odlišovali základné východiskové predpoklady o HDP, inflácii a miere nezamestnanosti. MF SR ráta napríklad s rastom HDP na úrovni 0, 6 % HDP, NBS v prípade nepriaznivejšieho vývoja vojny na Ukrajine s poklesom o jedno percento a v najnepriazni­vejšom prípade, ak sa energetická kríza ešte prehĺbi, až s poklesom 4,3 %. Podľa ministerstva inflácia v budúcom roku nepresiahne 13,5 %, podľa NBS dosiahne až 18,3 percenta. MF SR nepredpokladá rast nezamestnanosti, naopak NBS jej zvýšenie o 0,5 bodu.

Okrem miery neistoty charakterizujú vojnový rozpočet jeho priority. Rozpočtovou prioritou, ktorú nikto z členov vlády nespochybňuje, sú výdavky na obranu. Tak to vo vojnovom rozpočte býva. Majú dosiahnuť aspoň 2 % HDP, t. j. 2,092 mld eur. Celkové obranné výdavky sú na rok 2023 rozpočtované vo výške 2,01 % HDP. Okrem MO SR zahrnujú i výdavky v ostatných kapitolách na programy ako Podpora obrany, Hospodárska mobilizácia a pod.

Minister obrany Jaroslav Naď teší Slovákov a Slovenky, že sa znovu začne u nás rozbiehať vojenský priemysel. Priemysel, ktorý sme s obrovskými finančnými a ľudskými nákladmi začiatkom 90. rokov konvertovali na priemysel mierový. Nemyslím, že toto je najžiaducejšia forma diverzifikácie slovenského hospodárstva.

Rast inflácie paradoxne uľahčil situáciu zostavovateľom štátneho rozpočtu. Vysoká inflácia nafukuje príjmy rozpočtu a vytvára tak priestor pre nominálne navýšenie výdavkov. Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport sa medziročne majú zvýšiť o 481 miliónov eur. Na viac štát nemá. Sociálnej sfére, zdravotníctvu, školstvu, vede a kultúre sa vo vojnových rozpočtoch nemôže viac ujsť. Nemôže sa viac ujsť ani na civilné investície, ktoré sa už po koľkýkrát budú financovať predovšetkým z európskych zdrojov.

Miera rizika naplnenia aktuálneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 je v situácii pokračovania vojny na Ukrajine taká vysoká, že treba rátať s jeho častejšou novelizáciou počas nasledujúceho roka. Bude mať menšinová vláda, ak NR SR návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 schváli, na to politickú silu?

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik