Európa sa prebúdza do znepokojujúcej reality: Čoskoro môže stratiť svojho dobrodinca z NATO na Ukrajine. Keďže americkí konzervatívci sú pripravení dosiahnuť v nadchádzajúcich voľbách v USA značné zisky, najštedrejší darca NATO pre vojnové úsilie Ukrajiny sa môže v roku 2023 zrazu zdať oveľa šetrnejší. Konštatuje to vo svojom komentári pre Politico Lili Bayer.
Už teraz bolo ťažké prinútiť všetkých európskych členov NATO venovať 2 percentá svojej ekonomickej produkcie na výdavky na obranu. Teraz sú pod čoraz väčším tlakom zo strany USA, aby zašli ešte ďalej. A to prichádza uprostred už aj tak tvrdého rozporu v celej Európe o tom, ako doplniť svoje vlastné zmenšujúce sa vojenské zásoby a zároveň financovať obnovu Ukrajiny.
Mantra medzi americkými republikánmi – ktorých prieskumy uprednostňujú, že po novembrových voľbách prevezmú kontrolu nad jednou z dvoch komôr Kongresu – však znie, že Európa musí zintenzívniť kroky.
„Naši spojenci,“ povedal Tim Burchett, republikán z Tennessee, ktorý sedí vo výbore Snemovne reprezentantov pre zahraničné veci, „musia začať riešiť problém na vlastnom dvore skôr, ako nás požiadajú o ďalšiu angažovanosť.
Zatiaľ čo európske vlády otvorili Ukrajine svoje peňaženky a vojenské zásoby na rekordnej úrovni, vojenská pomoc z Washingtonu pre Kyjev stále prevyšuje snahy Európy. Je to rozdiel, ktorý republikáni radi zdôrazňujú, keď tvrdia, že ruská vojna na Ukrajine je oveľa väčšou hrozbou pre Európu ako pre USA.
Výsledkom by mohla byť zmena smeru mimo Washington, ak Kongres prepadne konzervatívnej kontrole. "Je strašné, čo Rusi robia," dodal Burchett, ale povedal, že Čínu a drogové kartely považuje za "väčšiu hrozbu pre Spojené štáty americké ako to, čo sa deje na Ukrajine."
Odkedy Moskva spustila útok na Ukrajinu, európske hlavné mestá prisľúbili viac ako 200 miliárd eur na nové výdavky na obranu.
Spojenci NATO sa v roku 2014 zaviazali, že sa zamerajú na vynakladanie 2 percent HDP na obranu do 10 rokov a čoraz väčší počet vlád berie tento sľub vážne. Bidenova administratíva však chce, aby zašli ešte ďalej.
Dvojpercentná referenčná hodnota je len „to, čo by sme očakávali“ od spojencov, povedal začiatkom tohto mesiaca americký minister obrany Lloyd Austin. „Povzbudili by sme krajiny, aby prekročili tieto 2 percentá, pretože budeme musieť viac investovať do rozširovania priemyselných základní a uistiť sa, že robíme správne veci, aby sme nahradili“ niektoré z toho, čo bolo poskytnuté Ukrajine.
Národná bezpečnostná stratégia nedávno vydaná Washingtonom tieto očakávania kodifikovala.
„Keď budeme zvyšovať naše vlastné značné príspevky k spôsobilostiam a pripravenosti NATO,“ uvádza sa v dokumente, „budeme počítať s tým, že naši spojenci budú naďalej preberať väčšiu zodpovednosť zvýšením svojich výdavkov, spôsobilostí a príspevkov.“
Je to ašpirácia, ktorá bude ťažká pre mnohých európskych politikov, ktorí sami čelia ekonomickým problémom doma. Napríklad Spojené kráľovstvo sa zaviazalo dosiahnuť 3-percentný cieľ výdavkov na obranu, ale nedávno uznalo, že sa to môže zmeniť, pretože nedávne politické zmeny rozvírili ekonomiku.
Bidenova administratíva sa vydala skôr cestou priateľského povzbudzovania smerom k Európe, než aby dohovárala svojim partnerom. Ale republikáni nie sú takí horliví, aby zaujali taký priateľský tón. A ak prevezmú kontrolu nad Kongresom, republikáni budú mať väčší vplyv na americkú peňaženku – a tón vychádzajúci z Washingtonu.
"Myslím si, že ľudia budú sedieť v recesii a nebudú vypisovať bianco šek na Ukrajinu," povedal začiatkom týždňa líder Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy pre Punchbowl News. „Ukrajina je dôležitá, no zároveň to nemôže byť jediná vec, ktorú robia, a nemôže to byť bianco šek,“dodal.
Republikáni pravdepodobne sledujú prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že rastúca časť Američanov hovorí, že USA poskytujú Ukrajine príliš veľkú podporu. Podľa prieskumu Pew Research Center sa toto číslo zvýšilo zo 7 percent v marci na 20 percent v septembri. A teraz je to 32 percent medzi voličmi naklonenými republikánom.
Takže zatiaľ čo prezident Joe Biden naďalej žiada Kongres, aby schválil ďalšie balíky pomoci Ukrajine, pozorovatelia tvrdia, že v nadchádzajúcich mesiacoch môže byť viac skepticizmu.
„Je to čoraz ťažšie, pretože zmysel je taký, že my to všetko robíme a Európania nie,“ povedal Max Bergmann, riaditeľ európskeho programu v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie.
A hoci poznamenal, že „v niektorých ohľadoch je to nespravodlivé“ vzhľadom na ekonomické náklady vojny pre Európu, povedal, že na vojenskej strane pomoc pre Ukrajinu a výdavky na obranné priemyselné kapacity sú teraz „nové 2 percentá“.
V európskych hlavných mestách politici pozorne sledujú Washington. „Pre Európanov je myšlienka, že na politike USA záleží – že to, čo sa stane v strednodobých voľbách, bude mať dôsledky na to, čo sa od nás očakáva, od spojenca USA – niečo, čo sa berie čoraz vážnejšie,“ povedal Martin Quencez, výskumný pracovník v parížskej kancelárii German Marshall Fund.
Ale späť v Bruseli niektorí úradníci trvajú na tom, že nie je dôvod na obavy. „Ukrajina má širokú podporu oboch strán,“ povedal David McAllister, predseda Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu.
V skutočnosti, zatiaľ čo krídlo Republikánskej strany naklonenejšie Donaldovi Trumpovi je proti pokračujúcej pomoci Ukrajine, tradičnejší republikáni v skutočnosti podporili Bidenovu pomoc Kyjevu.
„Ak by vo výboroch Kongresu bola republikánska väčšina, očakávam, že to bude mať vplyv na debaty o tom, aké zbrane dodať Ukrajine,“ uviedol McAllister v e-maile. "V konečnom dôsledku si však prezident udržiava značnú kontrolu nad zahraničnou politikou."
McAllister, člen nemeckej konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie, uviedol, že Európa už zvyšuje svoje obranné investície a pomoc Kyjevu, pričom poukázal na iniciatívu EÚ na výcvik ukrajinských vojakov a nedávne zvýšenie fondu EÚ, ktorý krajinám prepláca vojenské dodávky zaslané na Ukrajinu.
Poľský europoslanec Witold Waszczykowski, podpredseda Výboru pre zahraničné veci, tiež v e-maile uviedol, že neočakáva, že Kongres ovládaný republikánmi zmení politiku k Ukrajine – a zároveň vyzval Washington, aby vyvíjal väčší tlak na Európu.
„Poľsko a ďalšie krajiny východného krídla nedokážu dostatočne presvedčiť Európanov, aby podporili Ukrajinu,“ povedal Waszczykowski, člen konzervatívnej vládnej strany Právo a spravodlivosť.
V európskych hlavných mestách a európskych inštitúciách dominuje „zápach upokojenia a očakávania, že sa s Ruskom vrátime do starých koľají,“ uviedol poľský politik.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik