Pred 60 rokmi sa začala karibská kríza, dnes sa blížime k jej druhej verzii
16 | 10 | 2022 I Diana Zaťková/TASR

Najväčším medzinárodným ohniskom napätia od konca druhej svetovej vojny bola karibská kríza, ktorá vypukla na začiatku 60. rokov 20. storočia. Konflikt medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom sa týkal rozmiestňovania sovietskych strategických zbraní na Kube a svet sa vtedy ocitol na prahu jadrovej vojny. V nedeľu 16. októbra uplynie od jej začiatku 60 rokov.

Najvyhrotenejšie dni studenej vojny

Udalosti vedúce k vypuknutiu karibskej krízy sa začali odvíjať na začiatku 50. rokov, keď sa v roku 1952 dostal na Kube k moci diktátor Fulgencio Batista podporovaný Američanmi. Takmer okamžite sa proti jeho vláde vytvorila opozícia, na čelo ktorej sa postavil mladý ľavicovo orientovaný právnik Fidel Castro. Revolucionári zvrhli režim diktátora Batistu v januári 1959 a na Kube nastolili komunistickú vládu.

Už v marci 1960 schválila vláda prezidenta Dwighta Eisenhowera návrh CIA, na základe ktorého mali byť proti Kube nasadené jednotky kubánskych emigrantov, vycvičených Američanmi v Guatemale. "Kennedy vedel o tomto projekte, upozorňovali ho na jeho nereálnosť v navrhovanej podobe, no v apríli nepochopiteľne odsúhlasil celý plán, ktorého uskutočnenie sa 17. apríla 1961 skončilo v Zátoke svíň fiaskom," konštatuje historik Slavomír Michálek vo svojej knihe Rivali a partneri studenej éry.

Zvrhnúť Castrov režim sa nepodarilo, naopak, svoju pozíciu si posilnil a americký prezident John Fitzgerald Kennedy musel za nevydarenú akciu čeliť kritike.

Najvyhrotenejšie dni studenej vojny sa začali odvíjať od 16. októbra 1962. Prezident Kennedy dostal na stôl fotografické zábery nasnímané americkým prieskumným lietadlom U-2, ktoré odhaľovali prítomnosť sovietskych raketových základní na Kube. Tento deň sa všeobecne považuje za začiatok karibskej krízy.

Prezidentka svojim totalitným perom podpisuje rozsudok smrti pre demokraciu
Prezidentka stíska v ruke totalitné pero, ktorým podpisuje rozsudky smrti pre demokraciu, právny štát, nezávislosť súdnej moci, ľudské práva a suverenitu Slovenskej republiky. Zuzana Čaputová šíri a toleruje nenávisť, podporuje rozklad právneho... Čítať ďalej
15 | 10 | 2022 | Alica Kočišová

Chruščov vs. Kennedy

Sovietsky vodca Nikita Chruščov sa snažil využiť fiasko Američanov na pláži Girón v Zátoke svíň a rozhodol sa pre zahranično-politickú avantúru. Na Kube začal ZSSR tajne montovať odpaľovacie rampy pre rakety stredného doletu. Týmto krokom chcela Moskva ochrániť "ostrov slobody" pred možnou americkou inváziou a súčasne si posilniť postavenie vo svete.

Reakcia Bieleho domu na zámery Kremľa bola známa 22. októbra 1962. Prezident Kennedy vyhlásil v televíznom prejave námornú blokádu ostrova a vyzval Chruščova, aby odstránil rakety z Kuby a nariadil návrat sovietskych lodí s nákladom raketových zbraní späť do Sovietskeho zväzu. Hoci reakcia sovietskeho lídra bola na nasledujúci deň veľmi prudká, keď obvinil Washington z toho, že ľudstvo tlačí k priepasti svetovej nukleárnej vojny, 27. októbra 1962 už Chruščov pripustil, že sovietske rakety budú z Kuby odstránené, ak sa odstránia aj rakety z Turecka.

V ten istý deň, teda 27. októbra, však došlo k výraznému zostreniu situácie – nad územím Kuby bolo zostrelené americké špionážne lietadlo U-2. Prezident Kennedy bol vystavený obrovskému tlaku, aby vojensky zaútočil a zničil základne s protilietadlovými raketami.

Po najkritickejšom dni karibskej krízy si svet mohol vydýchnuť. Chruščov 28. októbra 1962 súhlasil so stiahnutím zbraňových systémov z Kuby pod podmienkou, že USA ukončia námornú blokádu ostrova a zároveň stiahnu z Turecka rakety stredného doletu Jupiter, čo sa aj stalo.

Ekonóm Šulc: Európska únia si kope hrob a niekto jej požičal krompáč aj lopatu
Koniec únie ešte nikdy nebol tak blízko. A koho rukou? Nemecko sa rozhodlo založením hospodárskeho a stabilizačného fondu s objemom 200 miliárd eur naznačiť ostatným členským krajinám EÚ, že ho v podstate nezaujíma, či sú schopné súbežne vysokej... Čítať ďalej
15 | 10 | 2022 | Diana Zaťková

Ďalším dôkazom snáh o spoluprácu bolo zavedenie tzv. horúcej linky, priameho telefónneho spojenia medzi Kremľom a Bielym domom s cieľom riešiť krízové situácie.

Zažehnanie karibskej krízy výrazne prispelo aj k začiatku rokovaní o obmedzení jadrových zbraní. Už 5. augusta 1963 podpísali v Moskve USA, Sovietsky zväz a Británia Zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní vo vzduchu, pod vodou a v kozme.

Kubánsku raketovú krízu II.?

V roku 1962 Sovieti umiestnili na Kube jadrové zbrane, ktoré ohrozovali územie USA a prinútili Spojené štáty reagovať hrozbou jadrovej odvety. Kríza sa skončila, keď Sovieti odstránili tieto jadrové zbrane zo susedného ostrova a Spojené štáty sa zaviazali stiahnuť svoje jadrové zbrane z Turecka.

Dnes majú USA rozmiesnené svoje základne po celej Európe a pre Rusko bola červenou čiarou práve Ukrajina. Pozeráme sa na Kubánsku raketovú krízu II.?

Sudca Šamko: Lynč na sudcu Mareka Fila z Dědečkovej kauzy je neprijateľný!
Kopanie do sudcu Mareka Fila! Cieľom tohto príspevku je z pozície predsedu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave dôrazne odsúdiť verejný lynč, ktorý sa spustil voči sudcovi Okresného súdu Bratislava I. JUDr. Marekovi Filovi za jeho... Čítať ďalej
15 | 10 | 2022 | Diana Zaťková

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik