Koniec únie ešte nikdy nebol tak blízko. A koho rukou? Nemecko sa rozhodlo založením hospodárskeho a stabilizačného fondu s objemom 200 miliárd eur naznačiť ostatným členským krajinám EÚ, že ho v podstate nezaujíma, či sú schopné súbežne vysokej podpory. Je to jeden z najvýraznejších krokov k dezintegrácii Európskej únie od jej založenia, hovorí v komentári pre ParlamentníListy.cz makroekonóm Jaroslav Šulc.
Zároveň ale spomína možnosť, že by sme sa v tom vyhriatom vagóne prechádzajúcom mrazivou krajinou mohli niekde na stúpadlách zviezť. To by bral z českej strany ako diplomatický a ekonomický majster štyk.
Nemecká ekonomika a jej možnosti sú úplne nesúmeriteľné s ekonomikou ktorejkoľvek inej európskej krajiny, možno dokonca aj Francúzska. Ak sa teda Nemci v danej situácii rozhodli k takto masívnej ochrane svojej ekonomiky, potom súčasne naznačili, že ich v podstate nezaujíma, či sú ostatné krajiny Únie schopné súbežne vysokej podpory, samozrejme úmerne ekonomickej úrovni tej ktorej krajiny. Pritom sa vie, že žiadna iná krajina toho schopná nie je, prízvukuje Šulc.
Inými slovami, Nemci v tejto chvíli vyslali ostatným krajinám EÚ odkaz, že Deutschland Erste, Nemecko na prvom mieste, a že tú svoju hegemóniu v Európe v tejto energetickej kríze len zvýrazní. Že im ostatní v tejto chvíli jednoducho prestanú vo väčšine odborov konkurovať, pretože nebudú schopní takto masívnych investícií ako oni.
Je to drsné to povedať, ale je to jeden z najvýraznejších krokov k dezintegrácii Európskej únie od jej založenia.
Otázka je – a to ja neviem domyslieť –, do akej miery Američania dovolia toto posilňovanie nemeckej hegemónie v Európe. Na to neviem odpovedať. Zatiaľ to vyzerá tak, že sa Nemci pokúšajú trošku pridusiť, výbuchy na Nord Streame sú toho dôkazom, ale evidentne Nemci sú schopní sa z tejto kaše vyhrabať.
Ide o to, do akej miery ich nechajú Američania nadýchnuť. Pretože podľa môjho súdu si Američania potrebujú podrobiť Európu ako celok, možno s výnimkou Británie, tam to sú nejaké staré väzby. Ale že by dovolili, aby im z tohto chomúta vykĺzlo Nemecko, o tom pochybujem. Ale ja nesedím v správnych radách tých veľkých amerických korporácií, ktoré udávajú tón európskej hry. Niečo sa však dedukovať dá, a to, čo hovorím, je jeden z možných variantov ďalšieho vývoja.
Rusko oznámilo, že je ochotné dodať do Európy počas jesene a zimy dodatočné objemy zemného plynu, a to nepoškodenou vetvou plynovodu Nord Stream alebo cez Turecko. A Nemci odpovedali: Nie, nie, nie. Ruské energie sú tabu. Hrá sa nejaká hra, ktorej ja nerozumiem. Asi už Nemecko nesmie byť kamarátom Ruska.
Stále vychádzam z existencie zmluvy, tej kurately, fakticky o protektoráte nad Nemeckom, ktorý bol vyhlásený v roku 1945 údajne na sto rokov, a podľa toho všetky takéto strategické rozhodnutia skôr západonemeckej, dnes vlády zjednoteného Nemecka, podliehajú súhlasu spojencov, predovšetkým teda Američanov. Američania povedali, že nie, tak asi nie. Tým sa to končí.
Je to výsmech sedliackemu rozumu. Súčasná európska politická reprezentácia sa chová hlúpo, emocionálne, nekalkuluje. Buď to robí skutočne z totálnej hlúposti, alebo to robí z donútenia. Moja babička z Valašska mi občas hovorievala: ‚Jarína, to si tak hlúpy, alebo ťa niekto naviedol?' Nechala mi akúsi ústupovú cestu, aby som mohol povedať, že mi to pošepkal Franta. To je to isté. Európska únia si kope hrob a niekto jej asi požičal krompáč aj lopatu. Čo sa dá robiť?
Český vzťah k Nemecku je úplný suterén vazalstva, to tu asi nikdy nebolo. Ale na druhej strane, možno existuje nejaký dôvod, prečo pán premiér a táto vláda sa k Nemcom správajú tak extrémne servilne. To môže mať nejaké racionálne dôvody, ja ich nepoznám.
Jedny z najväčších kompenzačných opatrení a najviac ochranárskych voči priemyslu a domácnostiam prijali Maďari vrátane toho, že majú lacnejšie energie vďaka tomu, že majú k Rusku trochu iné vzťahy ako Európska únia. Proste Maďari sa chovajú veľmi pragmaticky.
A napriek tomu je maďarská septembrová inflácia ešte o dva percentuálne body vyššie ako česká, hoci tá česká je bohovsky vysoká, osemnásť percent to nebolo ani nepamätám. A dvadsať percent v Maďarsku je najvyššia od roku 1993, to tiež nepamätá nikto.
A potom je tu ešte jeden dokázaný fakt. Energia ako taká má vôbec najväčší multiplikačný efekt. V procese nielen výroby, ale aj spracovania, dopravy, zužitkovania a ohrevu tam vysoká cena energie vletí niekoľkonásobne a zo všetkých možných strán. Ukazuje sa, že aj keď sú nejaké tlmiace snahy držať ceny energií niekde nízko, tak predsa len ten cenový vzostup, ktorý tu je, už všetky tie bariéry hravo preskakuje, prelieva sa cez ne a eskaluje to k tej skoro už dvadsaťpercentnej inflácii.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik