Ožratí sadáme za volant a zabíjame. A keď sa stane tragédia ako v nedeľu v Bratislave, kompetentní prídu na miesto činu, kondolujú pozostalým a vyhlasujú: „Treba s tým niečo robiť!“
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť poznámku Róberta Fica na adresu vlády. Hovorí, že napriek tomu, že všetci vedeli, ako sudca Hrubala prišiel o vodičský preukaz za jazdu pod vplyvom alkoholu, a tiež vedeli , že pri dopravnej nehode odmietol dychovú skúšku aj odber krvi, napriek tomu ho vláda v roku 2020 vymenovala za predsedu Špecializovaného trestného súdu. Aj z toho je vidieť, že alkoholom to smrdí na najvyšších miestach. Vodič, ktorý v nedeľu zabíjal, nie je výnimkou.
Naozaj treba s tým niečo robiť. Nepijú iba dospelí. Pijú a fajčia už školopovinné deti. Prieskumy ukazujú, že opakované skúsenosti s alkoholom má približne 35 percent štvrtákov na základnej škole. V rebríčku spotreby tvrdého alkoholu patríme medzi desať krajín s najväčšou konzumáciou. Vieme, konštatujeme, prijímame opatrenia. Napriek tomu zlyháva škola, rodina i spoločnosť. Paradoxne, práve rodina je tým miestom, kde dieťa prvý raz príde do styku s alkoholom.
Taká je dnešná realita.
V čase, keď vojaci hynuli na frontoch 1. svetovej vojny, uhorskú vládu zamestnával nedostatok tabaku a alkoholu. Národnie noviny 16. decembra 1916 o tom napísali:
Finančný minister Štefan Teleszky na sneme 13. decembra 1916 vykladal:
„Asi od leta toho roku nemôžeme zaopatriť obecenstvu toľko dohánu, koľko by ono spotrebovalo. Hlavná príčina toho je, že dohánu sa mimoriadne viac potrebuje. Druhá príčina je, že značná časť dohánových záhradníkov narukovala, pritom dorábanie dohánu zdraželo. Bola by bývala možnosť zaopatriť v cudzozemsku toľko dohánu, koľko by ho spotreba bola vyžadovala. Ale finančný minister je povinný zachrániť valutu. On nesmie len kvôli tomu, aby poskupovaním cudzozemského dohánu zabezpečil štátu veľký dôchodok, prispieť k záhube valuty. Platebných prostriedkov, ktorých potrebuje na najnevyhnutnejšie články, finančný minister nesmie stroviť na dohán, aby obecenstvo obrátilo tie prostriedky v dym. Preto nemôžeme úplne zaopatriť obecenstvo dohánom. Ale i preto, že vojsko na fronte ho čo deň viac potrebuje. A našou prvou úlohou je zaopatriť tých na fronte.
Čo sa týka nedostatku špiritusu, tam sme malomocní. Aby sa zabezpečila živnosť krajiny, bolo treba obmedziť produkovanie špiritusu. Ale je i druhá príčina. Tá, že v obyvateľstve za vojny nastal veľký materiálny dobropyt, a keď víno zdraželo, nasledovala väčšia spotreba špiritusu. Pritom článok tento takej je povahy, že ustanoviť jeho najvyššiu cenu, štát nemá možnosti.“
Pred sto rokmi sa o škodlivosti fajčenia ešte nevedelo. Naopak, prevládal mýtus, že “tabákový dým bacilov v hube zabíja“
V roku 1914 to napísali Slovenské ľudové noviny a to by mohlo byť aj vysvetlenie, prečo bolo prvoradé zaopatriť dohánom vojakov.
Lekári hovoria, tabákový dým všetkých bacilov v hube zabíja, preto vraj veľmi dôležité je, aby každý vojak riadne fasoval svoju každodennú porciu dohánu. V Čechách usporadúvajú sa zábavy, na ktoré miesto peňazí platí sa vstupné v cigaroch a cigaretlách. Tieto sa potom lifrujú vojakom do tábora.
Autor: Mária Škultétyová
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik