Šetrite, kde sa dá! Vyzýva štát Slovákov a žiada ich o pomoc. Nič sa nedá robiť, spotrebu energie musia znížiť aj verejné budovy. Pred pár dňami prešiel v parlamente zákon, ktorý prikazuje verejným budovám znížiť spotrebu od 1. októbra 2022 o 15 percent.

Šetrí Hrad aj parlament

V parlamente sa upravila teplota vykurovania a chladenia tak, aby sa zachovalo hygienické minimum vnútornej teplotnej klímy priestorov. Medzi opatrenia tiež patrí skrátenie doby svietenia verejného a slávnostného osvetlenia či skoršie odstavenie prevádzky fontán v areáli Bratislavského hradu a v areáli budovy parlamentu. Zaviedlo sa tiež skrátenie doby svietenia vo vedľajších a podružných priestoroch inštaláciou spínania a vypínania osvetlenia cez senzory pohybu.

Šetriť museli začať aj ministri

V rezortoch prijali niekoľko opatrení, vďaka ktorým zabezpečia väčšiu úsporu v energiách. Ministerstvo vnútra sa snaží využiť dodávky plynu čo najefektívnejšie.  Napríklad znižovaním vykurovania, zamedzením neodôvodneného vetrania, znižovaním teploty vody.

Ministerstvo financií tiež plánuje začať so šetrením. Ako prvé chce zabezpečiť kompletnú výmenu osvetlenia za LED osvetlenie (energeticky úsporné svetelné zdroje). Snahou ministerstva je aj zníženie teploty vo vykurovaných miestnostiach – kanceláriách – minimálne o 1 °C, aby sa priblížilo k vyhláškou stanoveným optimálnym 20°C v kancelárskych priestoroch a 15 °C na chodbách, čo prinesie úsporu 6 až 12 percent energie na vykurovanie. 

Ak budú ministerstvá potrebovať ďalšie zdroje na energie, 15-percentné úspory budú musieť preukázať.

„Pokiaľ daný rezort v absolútnych číslach nezabezpečí úsporu v nadchádzajúcej vykurovacej sezóne aspoň 15 percent v absolútnej hodnote energií, v prípade, ak bude napriek úsporám potrebovať dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, toto mu nebude poskytnuté," povedal štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča.

Desatoro šetrenia, ktoré schválila vláda a parlament:

1. Osadenie inteligentného systému merania spotreby energií

Veľmi dôležité je, aby mali budovy prehľad o spotrebe svojej energie. Preto sa navrhuje osadiť inteligentné systémy, ktoré merajú spotrebu energie v reálnom čase. Zriaďovateľ alebo vlastník budovy môže realizovať optimálne úsporné procesy a opatrenia len vtedy, ak bude mať kvalitnú analýzu nakladania s energiami.

Na základe takéhoto pozorovania by mali užívatelia pristupovať zodpovednejšie k šetreniu. Čo znamená, že budovy nebudú prekurovať, vyhnú sa zbytočnému vetraniu a podobne. Nálady na montáž pri bežnej škole s 500 žiakmi by mali vyjsť od 4– do 5-tisíc eur. Úspora by mala byť na úrovni 3 až 6 percent spotreby energie na vykurovanie a doba realizácie by nemala byť dlhšia ako dva týždne.

2. Zavedenie systémov efektívneho riadenia

Ďalší bod je o niečo nákladnejší (10-tisíc eur) a aj jeho realizácia je o niečo dlhšia (1 až 3 mesiace). No úspora by mala byť na úrovni 10 až 20 percent. V mnohých verejných budovách sa dodnes ešte nerealizovala modernizácia vykurovacieho systému, pri ktorom je možnosť ušetriť veľké množstvo energie na vykurovanie. Tieto systémy dokážu efektívne riadiť a regulovať výrobu energie v budove tak, aby ju systém vyrábal len v takom množstve a čase, v akom je potrebná.

Každá budova musí mať svoj vlastný nastavený systém. V školách je napríklad vhodné vykonávať útlm vo vykurovaní po skončení vyučovania, cez víkendy, sviatky či prázdniny. „Často sa budovy škôl naplno vykurujú aj v čase, kedy v škole nikto nie je. Vo viac ako tretine verejných budov nie je zabezpečený nočný a víkendový útlm vykurovania,“ uvádza sa v schválenom dokumente.

3. Hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy

Všetky budovy, ktoré majú nad tisíc štvorcových metrov podľa zákona musia zabezpečiť hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy (vytvára podmienky pre správnu reguláciu tepla, pozn. red.). Pokiaľ však systém nefunguje, škola alebo iná administratívna budova by mala vykonať základnú diagnostiku v hodnote 100 až 200 eur. A následne zrealizovať potrebné opatrenia, ktoré môže ušetriť spotrebu energie o 3 až 10 percent.

4. Osadenie termostatických hlavíc

Takisto ako v bode 3 aj osadenie hlavíc a ventilov musia mať zo zákona budovy nad 100 štvorcových metrov. Časť verejných budov, pre ktoré je toto opatrenie povinné, však stále nemá osadené termostatické hlavice na všetkých radiátoroch, prípadne sú nefunkčné. Opatrenia je však vhodné realizovať aj v menších budovách. Teplota radiátorov sa dá regulovať termostatickou hlavicou, ktorá upravuje prívod teplej vody do radiátora. Vďaka tomu je možné zabezpečiť, aby radiátor nešiel stále na plné obrátky, ale len vtedy, keď je to potrebné.

5. Zateplenie podkrovia alebo strechy

Jedno z najnákladnejších opatrení je práve strešná konštrukcia. Veľkú škôlku (šesť tried) alebo školu by takáto forma úspory energie stála od 32– až do 96-tisíc eur. Malá škôlka (jedna trieda) alebo menší úrad od 5– až do 32 tisíc eur. Budova by mohla ušetriť 15 až 20 percent úspor na vykurovanie. Je známe, že teplý vzduch stúpa nahor, z toho dôvodu má strecha významný vplyv na tepelné straty budovy. Časť verejných budov má šikmú strechu s nevykurovaným podkrovím, ktoré nie je dostatočne zateplené.

6. Zateplenie rozvodov tepla

Plán obnovy ďalej informuje o bode číslo šesť, v ktorom uvádza, že viac ako polovica dĺžky rozvodov tepla prechádza nevykurovanými priestormi. Vhodná tepelná izolácia teda dokáže znížiť tepelné straty potrubia o 60 až 70 percent, čo môže mať určitý efekt na celkovú potrebu energie na vykurovanie.

7. Informačná kampaň alebo školenie

Jedným z takmer beznákladových spôsobov, ako znížiť zbytočné preenergiovanie, je jednoduché opatrenie, ktoré môžu urobiť užívatelia budovy (žiaci, učitelia či zamestnanci). Je preto vhodné zorganizovať informačnú kampaň alebo pravidelné školenia zamerané na zmenu návykov a správania v budove, ktoré by sa mali venovať témam šetrenia energiami.

8. Zníženie spotreby vykurovania

Vo verejných budovách sa človek často až zapotí. Sú príjemne vykurované a ľudia na úradoch si v nich mnohokrát cez zimné obdobia vyzliekajú vetrovky. Teplota v budovách je v legislatíve určená na minimálne 20 °C. Čo im však nezabraňovalo vykurovať aj na vyšší stupeň. Pre lepšiu úsporu sa má znížiť teplota o jeden stupeň. „K zníženiu teploty vykurovania administratívnych priestorov pristúpili už viaceré členské štáty EÚ a spravidla stanovili spodnú hranicu v kancelárskych priestoroch na 19 °C, Maďarsko až na 18 °C,“ uvádza sa v návrhu.

9. Inštalácia obnoviteľných zdrojov energie

Často spomínané obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú tiež jedným z efektívnych opatrení na to, ako znížiť náklady na energie. Je to napríklad inštalácia obnoviteľných zdrojov energie, ktoré vyrábajú energiu na mieste budovy pre jej vlastnú spotrebu. Inštalácia napríklad fotovoltických panelov pre účely vlastnej výroby elektrickej energie je vďaka novým pravidlám pre pripájanie lokálnych zdrojov do elektrickej sústavy vhodných riešením pre všetky verejné budovy.

Ďalej, ako uvádza plán obnovy, rýchlym a efektívnym riešením náhrady plynového kotla v priestoroch, ako sú napríklad telocvične, môže byť zase tepelné čerpadlo systému vzduch-vzduch. Nálady na realizáciu sú vyššie, ale zato oveľa efektívnejšie.

10. Výmena starého osvetlenia za úsporné LED svietidlá

Posledným bodom takzvaného šetriaceho desatora je výmena starého osvetlenia za úsporné LED svietidlá. Túto formu dnes už využíva aj mnoho firiem a domácností. LED svietidlá sú pri porovnateľnom svetelnom toku oproti osvetleniu klasickými žiarovkami, ktoré sa nachádzajú stále vo veľkej časti verejných budov, schopné usporiť až 90 percent energie.

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik