V exkluzívnom rozhovore s Miroslavom Heredošom (NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI), kandidátom na primátora hlavného mesta Bratislava, sa dozviete nielen to s ktorými hlavnými bodmi svojho programu chce osloviť bratislavského voliča, ale aj v čom vidí zásadné zlyhania Magistrátu mesta počas štyroch rokov.  V rozhovore okrem iného vysvetlí, prečo je heslom kampane jeho kampane „BRATISLAVA OBČANOM“ a ako chce riadiť mesto Bratislava.

HD: Pán Heredoš, skúste nám ako prvé povedať prečo ste sa vôbec rozhodli kandidovať na primátora hlavného mesta Bratislava? Boli ste predsa známy skôr ako silný aktivista, ako komunálny politik. Prečo padlo toto Vaše rozhodnutie?

Miro Heredoš: Priznám sa, že ako rodák z Bratislavy som sa okrem občianskych aktivít posledné dva roky intenzívne zaujímal aj o dianie na Magistráte mesta. Po zvolení progresívneho primátora som totiž čakal prelomové veci, projekty, seriózne výsledky. Veď to je progresivizmus. Posun. Parkovacia politika, hospodárenie mesta, veľmi slabý rozvoj, takmer neviditeľný, to ma však zarazilo. Mesto akokeby išlo v rovnakom štýle, ako roky predtým. Bolo obdobie „pandémie“, áno – ale to nemôže byť výhovorka. Po masívnej kampani Matúša Valla v roku 2018 som čakal takú prácu, ako v európskej metropole, rukolapné výsledky; dočkali sme sa však len egomaniackej prezenzácie hlavnej postavy Magistrátu – primátora. Nič viac. Preto som si povedal vo februári 2022, že ohlásim kandidatúru, pretože cítim, že je čas, aby prišiel občan do centra predvolebného diania a aby povedal pravdu a nastavil zrkadlo progresívcom na Magistráte. Skutočne, ich práce už stačilo.

HD: Rozumiem. Matúša Valla však Vaši odporcovia pokladajú v Bratislave za nový motor zmien a časť občanov si ho nevie vynachváliť. V čom je teda skutočný problém, čo na Magistráte podľa Vás za tieto štyri roky zlyhalo?

Miro Heredoš: Chápem otázke a chcem v prvom rade povedať, že rozumiem tým spoluobčanom, ktorí si primátora Valla obľúbili. Predsa, je to energicky a moderne vyzerajúci muž, obklopený „silným“ tímom s modernou prezentáciou na sociálnych sieťach, všetko to má lukratívny nádych akejsi monumentálnej, progresívnej práce pre mesto. Tento nádych urobil dojem a on skutočne v roku 2018 aj vzbudil nádej – ale táto nádej sa dnes už pohybuje len v rovine nejakej aury, fikcie. Vyparila sa. A tú marketingovú prezentáciu urobil tak dobre za štyri roky, že ešte aj predošlí primátori v dyme tejto mediálnej aury vyzerajú v porovnaní s ním ako z iného storočia.

HD: Prepáčte, to vidia mnohí, súhlasíme, ale tie zlyhania, skúsme sa vrátiť k otázke.

Miro Heredoš: Samozrejme, všetko so všetkým však súvisí. Keď si však dáme toto mediálne pozlátko – ktoré mimochodom vytvára 17 ľudí (!) pracujúcich na jeho marketingovom a komunikačnom oddelení – preč, tak zistíme nasledovné skutočnosti. V meste sa rozvinulo toho veľmi málo. Petržalská električka je fraška, ktorú do roku 2023 nestihneme a zaplatia ju občania mesta buď zvýšenými daňami, alebo zastavením iných projektov. Parkovacia politika urazila občanov, denne mi to píšu, to je jedna hrôza, ktorá sa dá nazvať inak, ako výpalným. Sám to vidím u nás na ulici. Brať peniaze za miesta, ktoré boli doteraz zadarmo pod našimi bytmi, to chce veľkú drzosť. Bez toho, aby primátor vybudoval nové miesta pre ľudí.

HD: Toto je absolútne trefne povedané, ale zdá sa, že všetci hovoríte o tom istom. Električka, parkovanie. Je však niečo nové, čo by ste vedeli pomenovať ako pálčivý problém mesta?

Miro Heredoš: Jednoznačne je to nájomné bývanie! Tým sa už šesť mesiacov zaoberám. U nás v Bratislave je najhoršie vo V4, na nájomný byt sa čaká v meste 6 rokov (!) a máme iba 1% nájomných bytov, niečo cez 1900. V EU je priemer nájomných bytov 10% a dokonca v susednej Viedni je to 60% nájomných bytov, alebo bytov s regulovaným nájmom. Mesto Brno má napríklad cez 15% takýchto bytov. To sú hrozné štatistiky za Bratislavu, 1% nájomných bytov. Ďalej, zo sľubovaných 24km nových cyklotrás je len 17km, vo Viedni pritom tvorí cyklistická doprava v meste takmer 30% celkovej dopravy. Môžem pokračovať ďalej? Toto sú hrozné výsledky mesta, výsledky Matúša Valla.

HD: Chápem, tieto dôvody sú pochopiteľné. A k tomu sa podľa všetkého ešte udiali aj zmeny na Magistráte, už je to dosť prezentované a vyťahované.

Miro Heredoš: Presne tak, treba spoluobčanom otvoriť oči. Na Magistráte pracuje o takmer 60% viac ľudí ako v roku 2018 (a to bola „pandémia“ a všetko stálo), výdavky na ľudské zdroje za zvýšili takmer o 100% z 15 mil. eur (2018) na takmer 29 mil. eur (2022). Plat primátora stúpol o tretinu, ak nie viac, berie 8500 eur mesačne hrubé. Veď to je viac, ako plat premiéra vlády SR pomaly. Mesto v rozpočte hospodárilo – kumulatívne za posledné štyri roky – so sumou plus 250 mil eur. Primátor dvihol dvojnásobne daň z nehnuteľnosti, dostal viac peňazí z výberu podielových daní od štátu – mal štvrť miliardy eur k dobru (2019-2022) a moja relevantná otázka je – kde sú? Kde ich investoval? Kde ich môžeme ako občania vidieť? Sú v tých modrých parkovacích čiarach, sú v kochlíkoch na stromy, sú v odmenách na Magistráte? Kde sú investované?

HD: A to sme ešte nehovorili o dlhu mesta Bratislava, ktorý sa už tiež istú dobu mediálne vyťahuje, podľa Vás je normálne, že sa mesto pri takýchto dobrých príjmoch za roky 2019 – 2022, ako spomínate, ešte aj zadlžuje? Inak aký je dlh Bratislavy dnes?

Miro Heredoš: Súhlasím, mesto malo – opakujem – štvrť miliardy eur navyše v rozpočte. Malo robustný, dobrý rozpočet. Ja ako bratislavčan vôbec nerozumiem, prečo by sa malo mesto ešte aj zadlžovať. Matúš Vallo nehanebne tvrdí v rozhovore pre Denník N, že mesto zanecháva s nižším percentuálnym dlhom, ako ho prevzal. Samozrejme, to je tendenčné. Je to pravda, zákonu vyhovel. Odovzdá ho pod hranicou 50%, hoci zákon dovoľuje 60% hranicu voči bežným príjmom mesta za rok 2021. Ale pozor! Reálny dlh mesta – dlh v nominálnej hodnote – je vyšší o 36 mil. eur. Zo 142 mil eur (2018) stúpol na 178 mil eur (2022)! Napríklad v USA sa 200 rokov uverejňuje a schvaľuje dlh v nominálnej hodnote a v nominálnej hodnote dlh mesta Bratislava v roku 2022 je vyšší o 36 mil. eur ako v čase keď primátor Vallo prevzal vedenie mesta. To je nepriateľné a na takéto zadĺženie nebol dôvod.

HD: Vidím, že to máte presne zmapované a že tie dôvody viete trefne pomenovať. Poďme však k riešeniam. Kritiky je všade dosť, akým spôsobom chcete mestu pomôcť a čo ponúkate občanom Bratislavy Vy, ako Miro Heredoš?

Miro Heredoš: Ponúkam seriózne riadenie mesta, mám šikovný tím ľudí, ktorí sa vedia ujať vecí. Občan potrebuje cítiť, že je v Bratislave na prvom mieste, že ho primátor a mesto počúvajú, chcem v oveľa väčšej miere diskutovať s ľuďmi. Parkovaciu politiku musíme zastaviť a nanovo nastaviť, musí byť pro-občianska, prvé auto bezplatne, pohyb v Bratislave, mimo krízových zón alebo platených parkovísk v meste – bezplatne. Nájomné bývanie musíme okamžite reštartovať, urbanistická štúdia tzv. „BROWN-FIELDS“ existuje, na nej to postavíme. Developerov pritlačíme. Projekty, ktoré už sú podporíme. A ak máme vyriešiť dopravné zápchy v meste, vysadiť vodičov z áut a motivovať ich používať MHD, vyriešiť parkovaciu politiku a v neposlednom rade ovzdušie – musíme poskytnúť obyvateľom Bratislavy bezplatnú MHD. Mesto na to má, a to je skutočná vízia aj pre európske metropoly. Touto cestou sa bude EU uberať, taký bude trend. Takáto doprava existuje už v Estónsku, Luxemburgu a u nás v Poprade, Vranove nad Topľou, či Komárne. To je moja hlavná téma, rozoberiem ju v októbri, pred voľbam, mediále ešte viac. Mesto potrebuje bezplatnú dopravu, aby sme vyriešili všetky pálčivé problémy.

HD: Na to budú všetci obyvatelia Bratislavy zvedaví, pretože by to mohlo snáď zaváňať populizmom, na druhej strane mesto potrebuje zásadné riešenia, nie zdieľané kolobežky. Čo by ste ešte radi povedali Vašim voličom na záver nášho rozhovoru?

Miro Heredoš: Iba jedno, mesto potrebuje zmenu, to je jednoznačné. Chcem ešte podotknúť, že Rudolf Kusý nie je žiadna zmena, je to tá istá „biela“ košeľa, ktorá bude mesto riadiť rovnako, a ja chcem veľmi apelovať na bratislavčanov – nevoľme už menšie zlo, voľme občanov do riadiacich pozícií. Ľudí, ktorí sa overili, že ich pohnútky a práca sú občianske, bez postranných záujmov. Ľudí, ktorí majú ruku na srdci a budú za našich obyvateľov bojovať. Za ich blaho, lepší život v meste, za ich rodiny.