Vo štvrtok kľúčový indikátor ukázal, že  dôvera podnikov a spotrebiteľov v EÚ a eurozóne v septembri prudko klesla, čo je ďalší znak zhoršenia vyhliadok bloku. Minulý piatok vplyvný prieskum PMI medzi 5 000 podnikmi v celej eurozóne poukázal na recesiu a najhoršiu ekonomickú výkonnosť od roku 2013 – s výnimkou mesiacov pandémie. 

"Dôkazy o recesii sa hromadia," povedal ekonóm Commerzbank Christoph Weil po zverejnení prieskumu PMI. Okrem prudko stúpajúcich cien, ktoré zasahujú do výdavkov a výroby, „neistota ohľadom budúcich dodávok plynu spôsobuje, že spoločnosti sú opatrnejšie, čo hovorí o nižších investíciách“.

Európska centrálna banka túto zimu očakáva  technickú recesiu definovanú ako dva po sebe idúce štvrťroky negatívneho rastu. Inflácia neustále rastie a v Nemecku po prvýkrát od vstupu do eurozóny dosiahla dvojciferné hodnoty.

Rast cien podnietil ECB k zvýšeniu sadzieb už o 125 bázických bodov a sľubuje ďalšie v nasledujúcich mesiacoch.

„Sme si dobre vedomí toho, že rozhodnutia, ktoré robíme o úrokových sadzbách s cieľom bojovať proti inflácii, majú vplyv na tých, ktorí si požičiavajú, aj na tých, ktorí požičiavajú,“ povedala v pondelok prezidentka ECB Christine Lagardeová a dodala: „Áno, bude to mať rôzne dôsledky, ale účelom je cenová stabilita.“

To zase vyvoláva obavy, že sprísnenie ponuky peňazí môže vyvolať recesiu. „ECB si v podstate myslí, že ide o normalizáciu politiky, ale za súčasných okolností to v skutočnosti zosilňuje pokles,“ povedal Alex Brazier, zástupca riaditeľa BlackRock Investment Institute.

Všetky tieto ekonomické ťažkosti podnietia politické napätie a odpor voči sankciám proti Rusku a vystrašia politikov. Čakajú ich ťažké mesiace. „Možno nás čaká jedna z najnáročnejších zím za posledné generácie,“ povedal minulý týždeň komisár EÚ pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Prichádza recesia

Hlavný ekonóm ECB Philip Lane začiatkom tohto týždňa pripustil, že eurozóna je nebezpečne blízko recesie. Oficiálne predpovede, ktoré sú dlhodobo optimistickejšie ako väčšina ekvivalentov zo súkromného sektora, predpokladajú stagnáciu rastu v poslednom štvrťroku tohto roka a v prvom štvrťroku budúceho roka. "Ak si myslíme, že naša základná situácia bude sotva rásť, nemožno vylúčiť technickú recesiu, ktorá spadne do miernej recesie," povedal Lane. 

Od predpovedí ECB nemecká Bundesbanka varovala, že „v nemeckej ekonomike sa množia známky recesie v zmysle jasného, ​​rozsiahleho a dlhotrvajúceho poklesu ekonomického výkonu“. 

Inštitút Ifo so sídlom v Mníchove teraz predpovedá pre Nemecko zimnú recesiu, pričom produkcia sa v budúcom roku zníži o 0,3 percenta, zatiaľ čo Deutsche Bank očakáva masívny pokles o 3 až 4 percentá. 

Výrazné zníženie projekcií rastu pre Nemecko, najväčšiu ekonomiku eurozóny, by mohlo ľahko priviesť rovnováhu regiónu ako celku k recesii. 

Toto je teraz základný prípad pre väčšinu ekonómov. Nedávny prieskum agentúry Bloomberg ukázal, že v budúcom roku bude v dvoch štvrťrokoch po sebe klesať o 80 percent, v porovnaní so 60 percentami v predchádzajúcom prieskume. 

„Po silnom raste v druhom štvrťroku, keď ekonomiky konečne opustili obmedzenia COVID, región teraz klesá hlbšie do energetickej krízy,“ povedal ekonóm Barclays Christian Keller. "Očakávame niekoľko štvrťrokov zníženia produkcie v kombinácii s tvrdohlavo vysokou celkovou infláciou." 

Ako zlé to bude?

Otázkou je, aká vážna bude táto recesia. Lane a ďalší predstavitelia ECB vrátane šéfa Bundesbank Joachima Nagela uviedli, že akýkoľvek pokles bude pravdepodobne mierny. Súkromní prognostici sú skeptickejší. 

V stredu ekonómovia Deutsche Bank uviedli, že ich prognózy „miernej recesie“ v Európe už nie sú platné, keďže energetická kríza eskalovala. Prognózu znížila na -2,2 percenta z predchádzajúcich 0,3 percenta. 

Barclays očakáva v budúcom roku pokles eurozóny o 1,1 percenta.

Blackrock Investment Institute predpovedá 1,1-percentný pokles produkcie v roku 2023, čo zodpovedá poklesu o 2 percentuálne body z vrcholu na dno. "Takže to vôbec nie je mini-recesia, ale plnohodnotná recesia," povedal Alex Brazier, zástupca riaditeľa BlackRock Investment Institute. 

Neexistujú žiadne známky toho, že by cenové tlaky v dohľadnej dobe poľavili

Problém je v tom, že na rozdiel od predchádzajúcich epizód recesie, ECB nemôže pomôcť zmierniť dopad hospodárskej kontrakcie. Naopak, na boj so zúrivou infláciou musí sprísniť menovú politiku. Prezidentka ECB Christine Lagardeová začiatkom tohto týždňa po prvý raz upozornila na možnosť, že politici budú musieť zvýšiť kľúčové úrokové sadzby tak vysoko, že aktívne spomalia už aj tak slabý ekonomický rast. 

Neexistujú žiadne známky toho, že by cenové tlaky v dohľadnej dobe poľavili. Prieskum PMI ukázal, že prudký nárast cien energií znovu vyvolal inflačné tlaky, a preto „výzva, ktorej čelia tvorcovia politiky, skrotiť infláciu a zároveň sa vyhnúť tvrdému pristátiu pre ekonomiku, je čoraz ťažšia,“ povedal Williamson z S&P. 

„ECB tu čelí veľmi brutálnemu kompromisu medzi pretrvávajúcou infláciou a vytváraním recesie. A nemyslím si, že ešte celkom uznali rozsah tohto kompromisu,“ povedal Brazier a dodal: „Akonáhle bude tento kompromis uznaný, uvidíme jasnejší obraz.“ 

Politický prepad

Zatiaľ čo zamestnanosť v eurozóne je na historickom maxime, reálne mzdy klesli, keďže rast miezd nedokázal držať krok s infláciou, čo podkopáva kúpnu silu pracovníkov a spôsobuje krízu životných nákladov.

Talianska obchodná lobby Confindustria varovala, že v dôsledku vysokých cien plynu môže dôjsť k strate 400 000 až 600 000 pracovných miest.

Začala sa prejavovať nespokojnosť obyvateľstva, v Českej republike, na Slovensku, v Poľsku a Nemecku prepukli protesty proti vysokým cenám energií a zamerali sa na energetickú politiku EÚ.

Vlády v celej Európe sa snažili udržať nespokojnosť na uzde tým, že naliali stovky miliárd na tlmenie cien energií pre domácnosti a podniky, ale je nepravdepodobné, že by to poskytlo dlhotrvajúcu úľavu.

Obávajú sa, že ekonomická bolesť vyvolá odpor proti sankciám EÚ voči Rusku a sťaží udržanie jednoty a riešenia z dlhodobého hľadiska.

Niektorí už súčasný ekonomický pokles prirovnávajú k sebapoškodzovaniu

„Ukrajine nepomôžeme, ak prelomíme našu priemyselnú chrbticu,“ povedala Sarah Wagenknechtová z nemeckej krajne ľavicovej strany Die Linke.

„Recesia nie je nevyhnutná, ale šance na ňu rastú,“ povedal v piatok komisár EÚ pre hospodárstvo Paolo Gentiloni a dodal: „Možno smerujeme k jednej z najnáročnejších zím za posledné generácie.“

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik